Európska únia a nová vláda na Slovensku si v jednej veci mimoriadne rozumejú. Podľa oboch stačí niekam naliať viac peňazí a problém sa vyrieši. Viac financií sa rovná väčšej intenzite riešenia. Aj preto si EÚ povedala, že na nezamestnanosť mladých je škoda dať Slovensku len 70 miliónov eur, keď by sa dalo využiť až 300 miliónov. EÚ aj Smer majú radi megalomanské projekty – vyzerá to potom, že majú riešenia. No žiadne auto nepôjde lepšie len preto, že do neho dočapujeme benzín. Obzvlášť ak z nádrže trčia hadičky vedúce do limuzín smeráckych sponzorov. A šofér nemá GPS a v mape sa nevyzná. V krajinách s vysokou nezamestnanosťou mladých je zároveň veľká i bežná nezamestnanosť. Na vyriešenie jej príčin nestačia len peniaze. Socialisti v Bruseli síce chcú hľadať prácu mladým, zároveň však nie sú veľmi ochotní poľavovať zo zamestnaneckých výsad, ako je odstupné, dlhšia dovolenka či kratší pracovný čas. A pracovníci si za to platia vysokú cenu v podobe odvodov. Nastáva potom problém analogický s exkluzívnymi klubmi –ťažko sa tam dostať a nik ich nechce opustiť len tak. Smer ide hľadať mladým prácu, no zároveň upozorňuje, že sa chce sčasti vrátiť k striktnejšiemu pracovnému kódexu a zodvodniť prácu na dohodu – oba kroky obmedzia prístup mladých k práci, namiesto aby im pomohli. Nápad viac prepojiť školstvo s firmami je skvelý a v zahraničí funguje – keby na Slovensku nebol skombinovaný s plánom zvýšiť najväčším spoločnostiam dane. Ich ochotu hľadať riešenie so štátom to určite nepodporí. Ak sú predchádzajúce grandiózne projekty Smeru vhodným ukazovateľom, po štyroch rokoch bude práca pre mladých ďalej v nedohľadne – a 300 miliónov eur si po audite Bruselu zaplatíme z vlastného.