Sny a mýty o vojenskej neutralite

Štáty, ktoré nie sú vojenskými mocnosťami, sa dokážu efektívne chrániť pred vojenským útokom len dvoma vecami – vhodnou geografiou alebo funkčnými zmluvnými zväzkami. Ešte aj na bezpečnostný dáždnik členstva v obrannej aliancii sa dá spoľahnúť v zásade len od konca druhej svetovej vojny. História dokazuje, že vojenská neutralita nie je zárukou bezpečnosti, a ak funguje, tak len preto, že vyhovuje mocnostiam. S tým súvisí aj fakt, že všeobecne rozšírená predstava o tom, že neutrálne štáty vynakladajú na svoju obranu viac ako ostatní, celkom neplatí.

Ilúzia mierumilovnosti

Podľa prieskumu agentúry Focus pre organizáciu Globsec z roku 2016 si 47 percent oslovených slovenských respondentov myslí, že neutralita by bola pre Slovensko lepšou voľbou ako členstvo v NATO. V najnovšom prieskume Globsecu z tohto roka síce otázka na neutralitu vypadla, ale odpovede na ďalšie otázky ukazujú, že trend sa nemení.

Dôkazom je aj výrazná neschopnosť vybrať si, či krajina hodnotovo patrí na Západ alebo na Východ. Väčšina Slovákov (56 percent) sa vidí niekde uprostred. Tieto názory sa snažia využiť niektoré nacionalistické, až otvorene radikálne sily, ktoré zastávajú vystúpenie Slovenska z aliancie. Z ich politiky je však zrejmé, že dôvodom nie je pacifistický odpor k zbraniam, ale animozita voči Západu (špeciálne USA) a mentálny príklon k ruskému videniu sveta.

Víziu neutrality kedysi oficiálne presadzovala SNS, neskôr od nej ustúpila, ale zahraničnopolitické zmätenie jej predsedu je zrejmé. Zosnulý poslanec za národniarov Sergej Chelemendik v roku 2014 podpísal aj petíciu za uskutočnenie referenda o vystúpení z NATO. Dnes sa tejto myšlienky stále ešte drží Kotlebova ĽSNS.

Neutralita a židovské zlato

Priaznivci slovenskej neutrality občas snívajú o vytvorení pásu neutrálnych krajín Švajčiarsko, Rakúsko, Slovensko, Ukrajina. Zabúdajú pritom, že získanie efektívneho statusu neutrality nie je možné len parlamentným vyhlásením. Často nestačia ani medzinárodné dohody, čo dokazujú napríklad dejiny Belgicka a Luxemburska.

Obe krajiny mali mocnosťami garantovanú