Snívajú o eure

Vladimír Vaňo

Tlak, ktorý pre stredoeurópske trhy znamenal štvrtý po sebe nasledujúci týždeň pesimizmu na akciových parketoch, narušilo prudké posilnenie zlotého 9. júla. Postaralo sa oň vyhlásenie ministra financií Jaceka Rostowského, že kurz by mohol byť v druhom polroku dostatočne stabilný na to, aby Poľsko vstúpilo do predvstupového mechanizmu ERM II. V tomto roku pritom zlotý zaznamenal výkyvy oboma smermi v širokom, viac než 10-percentnom pásme. V ostatných troch mesiacoch sa ich rozsah síce zmiernil, stále je však viac než päťpercentný. A netreba zabúdať ani na výrazné zhoršenie fiškálnej disciplíny, keď sa schodok verejných financií z 1,9 % HDP v roku 2007 zhoršil vlani približne na 3,9 % a tento rok sa očakáva nad piatimi percentami. Keď sa téma rozpočtových opatrení otvorila tento týždeň v Poľsku, premiér Donald Tusk označil zvýšenie daní za „absolútne posledné východisko“ a aj prezident Lech Kaczynski vyslovil „veľmi negatívny názor“ na takúto možnosť a zdôraznil potrebu využitia všetkých ostatných možností na ozdravenie verejných financií. Druhý polrok preto ukáže, aká je politická vôľa Varšavy na radikálne škrty vo výdavkoch, bez ktorých sa zvýšeniu daní bude dať len ťažko vyhnúť. Bez pripravenosti na radikálne škrty je pritom splnenie fiškálneho maastrichtského kritéria v horizonte roku 2012 otázne. Nemožno sa preto diviť, že člen výboru pre menovú politiku poľskej národnej banky Dariusz Filar o pár dní pripomenul, že vstup do ERM II v tomto roku by bol veľmi riskantný. Okrem iného aj pre nutnosť širokej politickej zhody nevyhnutnej na zmenu ústavy, bez ktorej je prijatie eura nemožné. Rozšírenie rizikových prirážok a zvýšenie výnosov do splatnosti 10-ročných poľských štátnych dlhopisov nad 6 % pripomína kritérium dlhodobých úrokových sadzieb, ktorého existenciu Slovensko počas prijímania eura ani nevnímalo. V neposlednom rade, zatiaľ čo sa 12-mesačný priemer poľskej inflácie drží od augusta nad štyrmi percentami, recesia zatlačila referenčnú úroveň takmer na nulu. Nad pripravenosťou Poľska na vstup do eurozóny tak visí nepomerne viac otáznikov než ešte pred rokom. Napriek všetkému opakované signály, že poľskí predstavitelia stoja o čo najskorší vstup do eurozóny, sú dostatočným argumentom pre tých, čo vychvaľujú výhody flexibilného kurzu počas recesie. Česká republika si v máji zapísala štvrtý tohtoročný prepad priemyselnej produkcie o viac než pätinu (-22 %). Najvyššiu mieru nezamestnanosti od mája 2006 (8,0 %) sprevádza najväčší medziročný prepad maloobchodných tržieb od začiatku roku 1999 (-8,0 % vo februári, -7,5 % v máji). Signály o vážnejšej než očakávanej recesii vystavujú českú menovú autoritu neustálemu tlaku na ďalšie zlacňovanie koruny znížením úrokov.