Obchodné a politické napätie medzi Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom dosiahlo historické maximá. USA obviňujú svojich susedov z neférových obchodných praktík, prílevu migrantov a pašovania fentanylu. Donald Trump tvrdí, že Kanada by sa mala stať 51. štátom USA, navrhuje premenovanie Mexického zálivu a hrozí vojenskými operáciami proti drogovým kartelom v Mexiku. Táto situácia ohrozuje stabilitu dohody medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA), ktorá už sama bola výsledkom renegociácie Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA). Najpravdepodobnejším výsledkom je ďalšia úprava USMCA, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu ciel, no zachovala by voľný obchod. Avšak, dlhodobé riešenie vyžaduje ambicióznejší prístup: vytvorenie Severoamerickej hospodárskej únie – jednotného trhu s voľným pohybom nielen tovarov, ale aj služieb, kapitálu, pracovných síl, technológií a dát.
Prvé kroky k hospodárskej únii by zahŕňali harmonizáciu regulačných politík, pričom Mexiko a Kanada by sa museli prispôsobiť štandardom USA, ktoré sú ekonomicky dominantné. Následne by sa zosúladili priemyselné politiky, čo by podporilo presun výroby do Severnej Ameriky a eliminovalo slabé miesta vo vzťahu s Čínou. Postupne by mohlo dôjsť k zavedeniu režimu fixných výmenných kurzov, podobnému mechanizmu v Európe, a v dlhodobom horizonte k menovej únii. Spoločná mena by stabilizovala obchodné vzťahy a eliminovala riziko výkyvov výmenných kurzov, ktoré prehlbujú obchodné nerovnováhy medzi týmito krajinami. Severná Amerika predstavuje optimálnu menovú oblasť, ešte viac ako eurozóna, čo by umožnilo bezproblémové transakcie a vyššiu hospodársku integráciu.
Ďalším krokom by bola banková únia a únia kapitálových trhov, ktoré by pomohli znížiť finančné riziká a zabezpečili efektívnejšie investovanie. Neskôr by mohli nasledovať fiškálna únia a väčšia koordinácia hospodárskej politiky, čo by znížilo výkyvy hospodárskeho cyklu a zabezpečilo stabilnejší rast regiónu. V dlhodobom horizonte by sa mohli vytvoriť spoločné mechanizmy na riešenie migrácie, presadzovanie práva a boj proti drogovým kartelom. Možná politická únia je síce vzdialená, ale ak by s tým všetky strany súhlasili, mohlo by to viesť k federácii podobnej Európskej únii, pričom by si každá krajina zachovala určitý stupeň suverenity.
Kanada, USA a Mexiko prinášajú do tejto spolupráce unikátne výhody. Kanada disponuje obrovskými prírodnými zdrojmi a rozsiahlym územím, ale jej ekonomický rast je pomalší. USA majú technologickú dominanciu, kapitál a vysokokvalifikovanú pracovnú silu, no čelia výzvam spojeným s klimatickými zmenami. Mexiko má veľké zásoby lacnej pracovnej sily, no jeho rast brzdia korupcia a násilie spojené s drogovými kartelmi. Hospodárska únia by mohla tieto slabiny minimalizovať a maximalizovať výhody spoločného trhu.
Najkontroverznejšou otázkou by bola migrácia. Kým pohyb pracovnej sily medzi Kanadou a USA by nebol problémom, neobmedzená migrácia z Mexika by vyžadovala postupný prístup. Európska únia už ukázala, že je možné zaviesť dlhodobé prechodné obdobia pred úplným otvorením hraníc, čo by mohlo byť riešením aj v Severnej Amerike. Kľúčovým opatrením by bolo stanovenie podmienok, za ktorých by sa Mexiko mohlo stať plnohodnotným členom pracovného trhu – napríklad pri dosiahnutí určitej úrovne príjmov na obyvateľa a vykonaní potrebných štrukturálnych reforiem. Prečo by Kanada a Mexiko mali súhlasiť s týmto plánom? Bez hospodárskej únie zostane ich rast obmedzený a rozdiel v príjmoch oproti USA sa bude prehlbovať. USA sa v najbližších desaťročiach stanú ešte silnejšou technologickou veľmocou s rastovým potenciálom presahujúcim tri percentá. No USA potrebujú prírodné zdroje Kanady a lacnú pracovnú silu Mexika, čím sa tento projekt stáva výhodným pre všetky tri krajiny.
Postupom času by sa k únii mohli pridať ďalšie krajiny, ako napríklad Panama, ktorá je už dolárovou ekonomikou, alebo Grónsko, ktoré by mohlo využiť svoje bohaté prírodné zdroje a zabezpečiť Severnej Amerike strategický prístup k Arktíde. V budúcnosti by mohli nasledovať aj iné krajiny Strednej a Južnej Ameriky. Nestabilná rovnováha v rámci USMCA – kde USA neustále predkladajú množstvo oprávnených aj menej oprávnených sťažností a kde chýba skutočný jednotný trh – by mohla viesť buď k jej rozpadu, alebo k obchodnej vojne. Severoamerická hospodárska únia by bola stabilnejším a optimálnym riešením, ktoré by prinieslo dlhodobú prosperitu celej oblasti. Ak to dokázala Európa, Severná Amerika má potenciál dosiahnuť ešte väčší úspech.
Autor spolupracoval v spoločnosti Hudson Bay Capital so súčasným predsedom Rady ekonomických poradcov Stephenom Miranom.
