Aj v Európe sa z Trumpovho úspechu radovali strany a politici, ktorí túžia nielen po zničení Európskej únie, ale aj po rozpade „tesne prepojeného západného spoločenstva založeného na spoločných hodnotách a záujmoch“. Pretože D. Trump vo volebnej kampani neskrýval, že na žiadne západné spoločenstvo hodnôt neverí, lebo „verí“ iba v deal, teda obchod, ktorý prinesie zisk, radovali sa z jeho víťazstva najmä politickí hráči, ktorí by dnešný helsinský svet neváhali zvrátiť na svet jaltský.
V roku 1975 sa v Helsinkách zrodil medzinárodný poriadok založený na rovnosti štátov, nenarušiteľnosti ich hraníc a na rešpektovaní ľudských a občianskych práv. Aj keď v čase podpisu Helsinskej zmluvy Európa ešte taká nebola, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa helsinskou stala – vďaka revolúciám v roku 1989 a rozpadu Sovietskeho zväzu. Faktom je, že od roku 1943, od dohody, ktorú uzavreli veľmoci na Jalte, svet žil v poriadku, v ktorom si mocnosti rozdelili sféru vplyvov a v nich „suverénne“ rozhodovali o osudoch menších štátov.
Zdroj: Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Keď v roku 1968 vtedajšia politická reprezentácia Československa prejavila náznak samostatnosti, prišli tanky a najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu to internovaným slovenským a českým politikom vytmavil veľmi dôkladne: „Pýtal som sa prezidenta Johnsona, či americká vláda i dnes plne uznáva výsledky konferencií v Jalte a v Postupimi. A 18. augusta som dostal odpoveď: pokiaľ ide o Československo a Rumunsko, uznáva ich úplne bezvýhradne...“
Nádeji, že ruský prezident Vladimir Putin má v novom americkom kolegovi spojenca pri rekonštrukcii svetového poriadku, podľahli mnohí. Nielen politici krajín ašpirujúcich na status veľmoci, ale – čo je absurdné – aj poniektorí predstavitelia malých štátov, ktoré by na zvrat od Helsínk k Jalte najviac doplatili. Najaktívnejší je medzi nimi maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý robí Fidela Castra pre Putina – v prostredí liberálnej demokracie propaguje krásu a výhody štátu neliberálneho.
Ľudia, ktorí chcú aj naďalej patriť do helsinského civilizačného okruhu a neláka ich predstava, že v satelitnom štáte sa bude dať vládnuť „po rusky“, svoje nádeje v roku 2017 spájajú s nemeckými a francúzskymi voľbami. Bez pomoci Francúzska nemôže ani Merkelovej Nemecko zabrániť rozkladu EÚ. Ako napísal publicista Bernd Ulrich, pri všetkej oprávnenej kritike Únie „je to dnes najlepšie fungujúca demokratická mocnosť. USA už ňou nie sú a iní sa o to ani neusilujú.“
Osud západného spoločenstva hodnôt sa tento rok láme v Paríži a Berlíne, ale zanedbateľné nie je ani to, čo sa udeje inde. Napríklad vo Varšave, v Budapešti či v Bratislave.
