Smer: strana predstieranej identity

Hannes Swoboda, známy rakúsky sociálny demokrat a predstaviteľ socialistov v Európskom parlamente, už viac ako desaťročie plní funkciu oficiálneho i neoficiálneho pozorovateľa strany Smer – sociálna demokracia. V roku 2006 bol voči nej veľmi kritický, ale o šesť rokov neskôr o jej predsedovi povedal, že Robert Fico už nie je takým populistom, akým bol, lebo sa zmenil. Pred niekoľkými týždňami socialista H. Swoboda priznal svoj omyl. Podľa neho Smer nepatrí do rodiny sociálnodemokratických strán a predseda Fico nie je sociálny demokrat. Mal na to viac ako presvedčivé dôvody.

Svoj príhovor na minulotýždňovej straníckej konferencii začal Robert Fico slovami: „Ja tu stojím pred vami ako socialista, sociálny demokrat a nehanbím sa za to.“ Takéto vyjadrenie pred sálou plnou sociálnych demokratov je nezvyčajné, lebo implikuje, že niekto zvonku vytvára tlak, aby sa predseda za svoju politickú orientáciu hanbil. Na hanbu však nie je žiaden dôvod, lebo ideovo-politický prúd, ku ktorému sa slovenský premiér hlási, je všeobecne vnímaný ako politicky počestný.

Faktom však je, že zakladateľ strany Smer sa k svojej orientácii spočiatku niekoľko rokov nehlásil a že pochybnosti o tom, či je vôbec sociálny demokrat, majú predovšetkým sociálnodemokratickí politici. A to už má k hanbe bližšie ako samotná politická orientácia.

Putinovský Smer

Vo februári 1999, pol roka predtým, než si založil vlastnú stranu, R. Fico ešte ako člen Strany demokratickej ľavice (SDĽ) vyhlásil: „Ja som hlboko cítiaci ľavicový politik a jediný priestor v mojom politickom živote je smerom naľavo.“ Členom SDĽ, ktorá združovala práve takýchto politikov, bol od roku 1992. Podivné bolo, že „svoju“ stranu, kde mohol byť aj predsedom (keby sa v roku 1996 kandidatúry nevzdal), napokon opustil, aby založil stranu neľavicovú.

O Smere hovoril, že nie je ani ľavicový, ani pravicový, ba ani liberálny. Vraj štandardné politické strany na Slovensku zlyhali a krajina potrebuje iné politické smerovanie. O samotnom delení na pravicu a ľavicu v roku 1999 tvrdil, že je falošné, lebo „Slovensko nepotrebuje ani ľavicovú, ani pravicovú politiku – potrebuje silných pragmatických politikov, schopných riešiť problémy“.

R. Fico ako zakladateľ Smeru dlhé roky opakoval len to, čo od neho chcel počuť Fedor Flašík, vtedajší imidžmejker strany. Jeho autoritu až nekriticky uznával, o čom svedčí Ficov sebadegradujúci výrok, že v prípade F. Flašíka ide o „človeka, ktorý dokáže z obyčajnej vody urobiť kokakolu alebo pepsikolu“.

Od vzniku Smeru až do volieb v roku 2002 predseda strany vyhlasoval, že Slovensko potrebuje revolúciu poriadku. Po návšteve Moskvy sa R. Fico otvorene prihlásil k politike Vladimira Putina: „Program poriadku a vlády zákona pragmaticky presadzovaný prezidentom Putinom a blízky programovým hodnotám Smeru prináša v Ruskej federácii viditeľné výsledky.“

Keď sa po parlamentných voľbách 2002 na predsedovo veľké prekvapenie Smer ocitol v opozícii, tak si R. Fico spomenul na to, že je hlboko ľavicovo cítiacim politikom a že jeho strana musí byť rovnaká. Z čoho vyplynulo, že nerobil politiku podľa vlastnej identity, ale prijímal identitu podľa aktuálnej politiky. Ide o konštantu Smeru a jeho predsedu, ktorá sa rokmi nemení.

Trvalo päť rokov, kým sa z jeho strany – aspoň podľa mena – stala sociálna demokracia. Súdiac podľa toho, čo na minulotýždňovej konferencii Smeru hovoril Miloš Zeman, skutočnou sociálnou demokraciou nie je doteraz.

Zdroj: Zsolt Lukács

Smer škandinávsky

Bývalý predseda českých sociálnych demokratov povedal, že skutočný sociálny štát existuje v štyroch škandinávskych krajinách, takže nie je potrebné vymýšľať žiadne špecifické cesty k nemu. Podľa M. Zemana tieto krajiny charakterizuje vysoká úroveň ich konkurencieschopnosti, nízka miera korupcie a tiež vynikajúce školstvo a zdravotníctvo. Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na Smer-SD, vzniká záhada, prečo M. Zeman tvrdí, že jeho priateľ Fico je „jedinou výraznou osobnosťou stredoeurópskej ľavice“.

Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, počas dvoch Ficových vlád krajina vôbec nepokročila, ale naopak. Podľa Svetového ekonomického fóra Slovensko za posledných desať rokov v rebríčku konkurencieschopnosti