Smer opíja vidiek pôdou

Smeráci to s voličmi vedia. Čo lepšie mohli vymyslieť na ľudí z vidieka v čase napnutého štátneho rozpočtu ako to, že štát sa zaručí domácim farmárom za úvery na nákup pôdy. Nielenže rozdúchali najčernejšiu moru farmárov, že im pôdu vyfúknu bohatí cudzinci, lebo oni sami si ju doteraz väčšinou zvládali iba prenajímať. Rovnako pookriali aj starší ľudia, ktorí by radi za svoju pôdu okolo dedín získali peniaze pre vnukov. No ak sa to s garantovanými výkupmi preženie, pohorí na tom štátna pokladnica i samotní farmári. Navyše oživenie domácej výroby potravín určite nestojí na siláckom „svoju hrudu si nedáme, aj keby to malo čo stáť“. Sú tu viaceré vážnejšie hrozby, ktoré by mali poľnohospodári i vláda riešiť oveľa prioritnejšie ako nákupy pôdy.

Hľadáme model, ako zabezpečiť úvery na to, aby si slovenskí poľnohospodári mohli kúpiť pôdu skôr, ako im ju pred nosom skúpia zahraniční investori. Vyhlásil to minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek pred výkvetom agrobiznisu na celoslovenských dňoch poľa, ktoré sa začiatkom júna konali vo Dvoroch nad Žitavou. A aj premiér Robert Fico prisľúbil, že podporí každý dobrý nápad, ktorý povedie k oživeniu domácej produkcie potravín a k zvýšeniu zamestnanosti na vidieku.

Preventívny úder

Ministerstvo pôdohospodárstva na otázky TRENDU, ako by mali presnejšie vyzerať úvery pre farmárov či ako chce takýto neštandardný nástroj presadiť cez bruselských úradníkov, aby ho neoznačili za nepovolenú štátnu pomoc, nereagovalo. A neodpovedalo ani na otázku, či sa neobáva, že úvermi zaťažené farmy môžu krachovať a dlhy potom prejdú na budúce vlády. Obmedzilo sa len na všeobecne známe – zákaz predaja slovenskej pôdy cudzincom platí do konca apríla 2014. Podľa rezortu teda podrobnosti netreba, hlavná je hrozba.

Z rozhovorov s viacerými odborníkmi pôsobiacimi v agrobiznise vyplýva, že dôvodov, prečo by mali domáci farmári dumať nad nákupmi pôdy, je viacero. No ešte viac indícií smeruje k tomu, že sa s tým nielenže nemusia, ale ani nemôžu ponáhľať.

Prvým dôvodom, prečo by sa tradiční farmári mali obávať o pôdu, je podľa vedúceho agrobiznisu UniCredit Bank Jaromíra Matouška rast globálneho záujmu o pôdu. „Investori využívajú voľný kapitál čoraz viac na nákup pôdy. Láka ich biznis s potravinami, ktorých spotreba neustále rastie,“ hovorí zástupca jedného z najaktívnejších hráčov v úverovaní domáceho agrosektora. Aktuálne síce podľa neho finančníci veľké plochy pôdy kupujú najmä v Ázii, Afrike, Latinskej Amerike či Rusku a predaje drahšej pôdy v bohatších častiach sveta sa po kríze spomalili, no dlhodobo bude o pôdu aj naďalej zvýšený záujem.

Potreba mať vlastnú pôdu podľa J. Matouška vyplýva aj z toho, že sa zvyšujú nájmy za prenajatú pôdu. Slovenský priemer je zhruba 36 eur za hektár, no na Žitnom ostrove presahujú nájmy už 90 eur za hektár. „Rast sa nezastaví. Postupne sa budeme ďalej blížiť k nájmom v západnej Európe. V Nemecku sa za hektár platí v priemere vyše sto eur,“ hovorí bankár. Najrazantnejšie ide s nájmami za svoju pôdu nahor cirkev. „Nevravím, že to je tak všade, ale niektoré diecézy by mali v požiadavkách zvoľniť, lebo vzhľadom na ekonomiku fariem sú už nájmy pôdy neadekvátne,“ hovorí predseda družstva Devio Nové Sady Ivan Oravec.

Túžba tuzemských farmárov po vlastnej pôde je o to väčšia, že jej majú len veľmi málo. Od miest, súkromníkov, cirkví i štátu si prenajímajú vyše deväť desatín obhospodarovanej pôdy. Najmenej vlastnej pôdy majú družstvá. Aj tie najúspešnejšie majú často len zopár percent pôdy. Prenájom nemusí byť večný. Ak pôda zmení majiteľa, ten nový ju už nemusí chcieť prenajímať pôvodnému obhospodarovateľovi. Buď ju prenajme výhodnejšie inému farmárovi, alebo začne farmárčiť sám. Okamžitá pohroma však nehrozí. Nájomné zmluvy sa uzatvárajú na päť až pätnásť rokov a ak farmár platí nájmy a pôdu nedevastuje, ani nový vlastník nemôže zmluvu vypovedať. Navyše farmári majú v zmluvách aj predkupné práva, a ak vlastníkovi výšku ceny od potenciálneho záujemcu dorovnajú, môžu si pôdu kúpiť sami.