Smer má vo všetkom navrch, zvyšné strany sú len doplnok

Základný dôvod, prečo k tomu došlo, je zrejmý: tretia Ficova vláda vznikla príliš rýchlo, aby to mohlo byť inak. Ivan Mikloš, ktorý pôsobil v štyroch kabinetoch, to vystihol veľmi presne: „Keď rokujú malé strany s veľkou stranou, ktorá bude dominantná, jediná šanca, keď si môžu pre seba niečo vybojovať, je do podpisu koaličnej dohody. Len čo sa podpíše, hegemón bude mať navrch.“ Béla Bugár a Radoslav Procházka svoju jedinú šancu premárnili tak, ako keby ju ani využiť nechceli.

Namiesto toho, aby si počkali na pozvanie predsedu Smeru-SD na rokovania, sami sa mu do koalície ponúkli, čím vynulovali skutočnosť, že R. Fico oveľa viac potreboval ich ako oni jeho. Okolnosť, že tretia Ficova vláda vznikla oveľa rýchlejšie ako druhá, ktorá bola jednofarebná, svedčí o tom, že B. Bugár a R. Procházka sa svojej rokovacej výhody sami z neznámych dôvodov vzdali.

Požiadavku, aby premiérom vlády Smeru, SNS, Mosta-Híd a Siete nebol R. Fico a aby vo funkcii ministra vnútra nezostal Robert Kaliňák, vzniesli tak, že hegemón zoskupenia ju mohol ľahko a bezproblémovo odmietnuť. Podľa I. Mikloša mali šéfovia Mosta-Híd a Siete „rokovať tak dlho a tak ťažko a s takým bolením zubov a brucha, kým by sa nevyrokovalo viac, než je napokon realita“. Pretože B. Bugár a R. Procházka až do „bolenia brucha“ nerokovali pred vznikom koalície, mocenské pomery v nej vyvolali a ešte budú vyvolávať bolestivé stavy v prostredí ich strán a nie v Smere.

Hegemón s doplnkami

Predseda B. Bugár sa pokúsil svoj nezvyčajne ústretový prístup voči Smeru vysvetliť a možno aj ospravedlniť klasickým klišé: „Voliči rozhodli.“ Pretože Most-Híd dostal len 6,5 percenta hlasov, nemohli vraj získať viac.

Podobne argumentoval aj R. Procházka, keď novinárom tlmočil, prečo personálne požiadavky „opozičnej“ časti novej vlády neprešli: „Voliči sa vyslovili 5. marca a 49 poslancov a 21 poslancov je brutálny nepomer.“ Hoci tento nepomer je po mesiaci od volieb ešte brutálnejší, lebo Most-Híd a Sieť stratili štyroch poslancov, nemôže to slúžiť ako ospravedlnenie toho, že predsedovia Bugár a Procházka nezahrali politicky dobrú hru s kartami, ktoré rozdali voľby.

B. Bugár svoj prístup vysvetľoval aj inak: „Ak chceme byť normálnym stabilným partnerom, nebudeme vydierať, že nevstúpime do koalície, ak nedostaneme ešte ďalší post. Toto nie je o postoch, ale o programe.“ V skutočnosti je to aj o postoch, lebo bez ich obsadenia nie je možné zabrániť tomu, aby sa najsilnejšia vládna strana nestala v koalícii nekontrolovaným a nekontrolovateľným hegemónom. A Smer sa ním stal.

Obsadil nielen najviac, ale aj najsilnejšie rezorty, pričom nemal žiadne personálne obmedzenia. Obsadil ich tak, že Most-Híd ani Sieť nebudú mať v nich štátnych tajomníkov. Krížová kontrola, na ktorej sa koaliční partneri dohodli, je zjavne asymetrická, pretože Smer bude mať štátneho tajomníka na každom ministerstve, kým doplnkové strany sa dostanú len na niektoré rezorty. Jeden člen koalície tak bude všade kontrolovať ostatných, kým ostatní sa dostanú ku kontrole len tam, kde ich hegemón láskavo pustí.

Pretože doteraz nebola zverejnená koaličná zmluva, nie je známe, aké sú mantinely pre prípadné samostatné pôsobenie vládnych strán v parlamente. Bývalé opozičné strany Most-Híd a Sieť sa dostanú do chúlostivej situácie vtedy, keď dnešné opozičné strany začnú