Smer po Ficovi

Hoci predseda strany Smer – sociálna demokracia odmieta hovoriť o svojej prezidentskej kandidatúre, mnohé naznačuje, že sa k nej v decembri napokon prihlási. Nasvedčujú tomu nielen kroky Roberta Fica, ale aj udalosti, ktoré signalizujú, že boj o nástupníctvo v Smere sa už začal. Pred odpoveďou na otázku, aká bude strana po Ficovi, treba najskôr povedať, aký je Smer za neho.

Lojalita voči šéfom

Politológovia sa zhodujú, že je to strana centralistická, v ktorej dominuje predseda. O kľúčových veciach rozhoduje úzky vnútorný kruh vedenia, v ktorom má hlavné slovo R. Fico. Už po niekoľkých rokoch pôsobenia Smeru v politike český analytik Lubomír Kopeček napísal: „Strana a predseda nielen vo verejnej prezentácii, ale i formálne v podstate splývajú.“ Tento stav sa po voľbách v roku 2012 ešte zvýraznil.

Smer je organizovaný spôsobom, ktorý pripomína „demokratický centralizmus“ niekdajšej štátostrany. Predsedov okresných a krajských organizácií si nevolia členovia strany, ale „volí“ ich predsedníctvo na čele s najvyšším činiteľom. Vedenie najskôr dosadí okresných a krajských šéfov a tí potom dosadzujú kandidátov na komunálne a regionálne funkcie. Vznikol tak mechanizmus, ktorý politológ Martin Dubéci charakterizoval ako „ukážkový systém centralizovaného riadenia zhora“. Každý v Smere vie, že jeho kariéra nezávisí od podpory radových členov, ale od funkcionárov. Jediný spôsob, akým sa dá ich podpora získať, je bezpodmienečná lojalita voči vyšším predstaviteľom a v konečnom dôsledku voči predsedovi.