Pohádame sa na všetkom a nezhodneme sa na ničom

Bývalý minister hospodárstva hovorí o svojej vízii, ako spraviť zo Slovenska inovatívnejšiu krajinu. Sám niekoľko rokov pôsobí v podnikateľskom a univerzitnom prostredí a spolu so skúsenosťami z verejnej správy vytvoril koncept inovačného ekosystému na Slovensku. Pre TREND Juraj Miškov hovorí aj o výzvach, ktoré čakajú novú vládu.

Máme novú vládu. Má šancu spraviť niečo, čo bude mať dlhodobý efekt?

Novému ministrovi hospodárstva veľmi držím palce, aby sa mu za päť alebo šesť mesiacov, ktoré tam bude, podarilo pripraviť aspoň niektoré koncepčné veci, ktoré môže budúca vláda prevziať. Ale času je extrémne málo. Každý minister potrebuje nejaký čas na to, aby sa v rezorte vôbec zorientoval. V mojom prípade to boli tri až štyri mesiace. Predpokladám, že to bude podobné, pretože samotné ministerstvo je živý organizmus a musíte pochopiť, ako funguje. Nová vláda na to bude mať extrémne krátky čas. Okrem toho má minister niektoré ďalšie povinnosti, ktoré súvisia aj s parlamentom. Bude musieť absolvovať mnohé zahraničné stretnutia a protokolárne povinnosti. Na koncepčnú prácu mu ostáva extrémne málo času. Pri skrátenom období, ktoré táto vláda dostala do vienka, to bude nesmierne náročné.

Záujmom novej vlády je prísť s víziou krajiny a riešením dlhodobých problémov. Je to so Slovenskom skutočne také zlé, že potrebujeme, aby tieto veci riešila úradnícka vláda?

So Slovenskom je to veľmi zlé a v strednodobom a dlhodobom horizonte nám už ušli asi všetky vlaky, ktoré nám ujsť mohli. A to nehovorím o téme, ktorá mi je veľmi blízka, a to je podpora vedy, výskumu a inovácií. Uchádza nám takisto vlak podpory exportu. Som členom Dozornej rady Rady slovenských exportérov a máme k dispozícii analytické materiály, ktoré hovoria, že konkurencieschopnosť Slovenska v exporte v krátkom čase veľmi poklesne.

Ušiel nám aj vlak v oblasti vzdelávania. Neurobili sa potrebné kroky, ktoré by zmenili charakter prípravy mladých ľudí na meniaci sa svet. Mnohé učivo, ktoré sa dnes učia v školách, je také, ktoré som sa kedysi učil ešte ja. A takto by som mohol pokračovať ešte ďalej. Je toho extrémne veľa. Čaká nás veľa práce, čo je dôsledkom toho, že sa mnohé veci dlhodobo zanedbávali.

Z pohľadu ekonóma je dôležité, aby krajina pracovala na produkte s vyššou pridanou hodnotou. Ako sa k tomu dopracovať?

Najjednoduchšie by bolo povedať: prinesme na Slovensko nejakých investorov s vyššou pridanou hodnotou a budeme mať priemysel s vyššou pridanou hodnotou. O to sa, predpokladám, snaží každý minister hospodárstva, možno aj každý minister financií, možno aj premiér. Nie je to však jednoduché, pretože vyššia pridaná hodnota, ktorá spočíva povedzme vo výskume a vývoji, je všetkými krajinami často veľmi úzko strážená, pretože je to srdce celej firmy. Je veľmi ťažké dotiahnuť sem oblasť vedy a výskumu. Existujú totiž krajiny, ktoré na to idú úplne iným spôsobom. Nesnažia sa podplatiť investorov, aby tam tento typ investície priniesli, ale robia všetko pre to, aby tam takýto investor chcel prísť sám. Príkladom je Izrael, ktorý v prípade akejkoľvek technológie neupláca investorov, aby v krajine zainvestovali, ale vytvorí prostredie, ktoré je pre tento typ investora mimoriadne atraktívne, a investor príde sám.

Takže firmy ako Volkswagen sotva donesú R&D na Slovensko?

Volkswagen sem veľmi rád príde, keď budeme mať povedzme pri nejakej univerzite vytvorené centrum excelentnosti, ktoré naozaj bude excelentné nielen názvom, ale aj know-how, ktoré produkuje, napríklad v oblasti autonómnych áut alebo AI. To znamená, že Volkswagen sám bude mať záujem čerpať z know-how, ktoré tu vzniká, a sám to R&D centrum otvorí bez toho, aby sme mu dali čo i len euro.

Je to možné bez toho, aby sme subvencovali príchod investorov?

Nie som priaznivcom čierno‑bieleho videnia sveta. Musí ísť o kombináciu, to znamená, že musíme pracovať na tom, aby sme sa snažili pritiahnuť investície s vyššou pridanou hodnotou klasickým spôsobom, ktorým to robíme. Koniec koncov tie investície sem postupne prichádzajú. Výhodou, ktorú máme, je aj geopolitická situácia vo svete. To znamená, že offshoring prestal byť trendom a ide sa smerom nearshoringu. Mnohé z fabrík, ktoré boli v Číne, sa premiestňujú do Európy, pretože globálny obchod ukázal svoju zraniteľnosť. Môžem hovoriť o jednej investícii, ktorá prichádza napríklad do Košíc, kde budeme vyrábať špičkové medicínske prístroje. Nebudem menovať investora, ale je to investícia s vyššou pridanou hodnotou. Niektoré investície nám padnú do lona aj bez toho, aby sme sa o to akokoľvek zaslúžili. Ale potom sú tu aj ďalšie, ktoré súvisia s tým, čo sa dnes deje vo svete.

Slovensko má potenciál osloviť investorov, ale treba na to asi vytvoriť infraštruktúru. Ste tvorcom brožúry Reforma inovačného ekosystému Slovenskej republiky. Ako dlho ste na nej pracovali a prečo?

Na inovačnej reforme som začal pracovať, ešte keď som pôsobil na ministerstve hospodárstva. Vychádzalo to z toho, že som dokonale prenikol do fungovania štátnej správy v oblasti podpory vedy, výskumu a inovácií. Zároveň tým, že som podnikateľ, poznám aj tú druhú stranu. Poznám spôsob, ako rozmýšľajú súkromné firmy. Zároveň som pôsobil na univerzite ako externý lektor, čiže mi nie je cudzia ani akademická pôda. Poznám v podstate všetky zložky inovačného ekosystému. Po dvoch rokoch analýz najlepších inovačných ekosystémov na svete, ktoré som prekryl s prostredím, ktoré tu máme, vznikla brožúrka, ktorá je len esenciou celej reformy. Začal som obiehať predsedov politických strán a presviedčal som ich, aby sa urobila reforma inovačného ekosystému, ktorá tu neskutočne chýba. Našiel som pozorné ucho u Petra Pellegriniho, ktorý na to reflektoval veľmi pozitívne, a verím, že bude mať, v prípade, že uspeje vo voľbách, tendenciu niečo s tým urobiť.