Sme pripravení na druhú vlnu pandémie? Lepšie ako na prvú, ale stále nie stopercentne

Denné nárasty pozitívne testovaných na Covid-19 sa na Slovensku už dlhšie pohybujú v takých nízkych číslach, až sa zdá, že náš malý svet sa pomaly vracia do starých koľají. Cesty sú opäť zaplnené autami, ľudia posedávajú v kaviarňach a aspoň časť žiakov sa vrátila do škôl. Čoraz viac ľudí vyťahuje rúško len vo vybraných verejných interiéroch. Zároveň sa mnohí obávajú, že sa všetko môže znova kedykoľvek zvrtnúť.

Nie, ešte nie je čas na oslavu, teraz je čas na prípravu. História ukazuje, že pandémie ako táto sa väčšinou vracajú v nových a silnejších vlnách.

„Nemôžeme si dovoliť druhú vlnu, lebo by to ekonomika nezvládla,“ vyhlásil nedávno premiér Igor Matovič. Má pravdu v tom, že ak by sa znova na niekoľko týždňov vypla, škody by boli zrejme ešte väčšie ako teraz.

TREND zisťoval, ako je Slovensko pripravené z epidemiologického hľadiska na druhú vlnu. Štát súbežne pracuje na viacerých nových riešeniach, ktoré by mali pomôcť v budúcnosti lepšie zvládať boj s pandémiami, ich progres sa však akoby spomalil vo chvíli, keď začali čísla nových nakazených klesať a na stôl sa dostali iné priority. „Nie sme stopercentne pripravení, ale sme neporovnateľne lepšie pripravení, ako sme boli na prvú vlnu,“ povedal pre TREND člen permanentného krízového štábu Ján Bučkuliak.

Kapacity nemocníc

Mieru pripravenosti možno merať rôznymi spôsobmi. Podľa J. Bučkuliaka najviac nás limituje kapacita nemocníc, predovšetkým to, koľko ľudí nemocnice dokážu umiestniť na jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) a pľúcne ventilátory. „To by mala byť jediná skutočná metrika,“ myslí si.