Uplatňovať čiastkové technologické riešenia nemá veľký zmysel – elektrobusy samy osebe nezlepšia verejnú dopravu, jedna dobíjacia stanica neznamená elektromobilitu. Technológie bez premysleného nasadenia neprinesú očakávaný efekt.
„Smart city by malo byť prirodzeným vývojovým stupňom – technológie a mesto spolu v jednej lokalite a v jednom čase ešte neznamená smart,“ potvrdzuje primátor Košíc Richard Raši. Primátor Hlohovca Miroslav Kollár k tomu dodáva: „Koncept smart city vôbec nevnímam len v technologickej rovine – ide o podstatne viac, o inteligentný manažment mesta a s cieľom zlepšiť kvalitu života obyvateľov. Môžem pritom využiť hi-tech riešenia, no ak majú opodstatnenie, rovnako dobre poslúžia aj klasické analógové.“
Niet pochýb, že inteligentné manažovanie vyžaduje iný prístup všetkých, čo za rozvoj mesta zodpovedajú. Od primátora cez poslancov až po projektových manažérov v samospráve. O svojich skúsenostiach z tejto premeny diskutovali primátori na TREND konferencii Komunálny manažment 2016 v Bratislave. Generálnymi partnermi podujatia boli Advantage Austria a Siemens.
Richard Raši a Jozef Dvonč Zdroj: Martina Brunovská
Odvaha a odpor
Prekvapujúco, skúsenosť primátorov hovorí, že obyvatelia neprijímajú smart novinky len s nadšením, často narážajú na odpor. Nejde totiž len o príjemné aplikácie do smartfónov či kupovanie lístkov priamo v električke kreditnou kartou.
Naozaj zásadné modernizačné kroky prinášajú krátkodobé komplikácie a nútia obyvateľov meniť zažité návyky. „Mnohé smart riešenia sú spojené doslova s politickým ohrozením vedenia mesta,“ upozorňuje R. Raši. V Košiciach čelil petíciám na odvolanie hneď dvakrát – pri rekonštrukcii verejnej dopravy a aktuálne pri novej parkovacej politike. „Ak sa budú primátori starať len o to, aby boli zvolení aj po ďalších štyroch rokoch, potom naše mestá nikdy neprejdú zásadnou modernizáciou,“ myslí si.
Zásadné modernizačné kroky prinášajú krátkodobé komplikácie a nútia obyvateľov meniť zažité návyky
Podobné skúsenosti existujú aj inde. Matúš Čupka z iniciatívy Zelená hliadka občas pochybuje, či Bratislavčania naozaj chcú lepšie mesto. „Keby ste sa hocikoho spýtali, či by chcel žiť v Amsterdame, určite by odpovedal kladne. Ale tam v centre jazdia autá dvadsiatkou, parkovanie je výrazne spoplatnené, na jazdných pruhoch vládnu cyklisti. Možno by si napokon väčšina povedala, že v Bratislave to až také zlé nie je,“ vraví M. Čupka.
Matúš Vallo a Matúš Čupka Zdroj: Martina Brunovská
Každý volič má hlas
Verejnosť musíte získať na svoju stranu, inak neuspejete ani s najinteligentnejšími konceptmi na svetovej úrovni, vyzýva primátorov Peter Gero, ktorý dvadsať rokov ako mestský urbanista menil Hamburg na supermodernú metropolu. Viacerí primátori to skúšajú aj na sociálnych sieťach. Ale ako upozorňuje R. Raši, košická skúsenosť hovorí, že „treba osloviť širokú vrstvu ľudí. Nie každý bežne používa internet, komunikovať treba aj cez bulvár“.
Aj M. Kollár bol aktívny na sociálnych sieťach. Postupne pochopil, že väčší osoh ako diskusie s anonymami majú osobné stretnutia s obyvateľmi všetkých vrstiev. „O tom, že robíme veci správne, ich presviedčame konkrétnymi krokmi – detskými ihriskami, opravou ciest, fungujúcim osvetlením. A na pozadí toho pripravujeme koncepčné, dlhodobejšie riešenia.“
V Hlohovci napríklad začali unikátnu obnovu verejných priestorov. Prvé štyri projekty začnú realizovať v budúcom roku. „Úplne všetkým ľuďom nevyhoviete, ale zaujíma ma progresívnejšia časť obyvateľov, vzdelaní mladí ľudia, ktorí z mesta odchádzajú a s nimi aj jeho lepšia budúcnosť,“ uzatvára M. Kollár.
Miroslav Kollár a Peter Gero Zdroj: Martina Brunovská
Prínos aktivizmu
Intenzívna komunikácia by mohla prelomiť bariéru, ktorá vznikla v hlbokom socializme – Oni a My. Podľa generálneho sekretára Únie miest Slovenska Milana Galandu väčšina obyvateľov miest žije v presvedčení, že ak si „platia“ mestských úradníkov, všetko majú za nich urobiť. Zodpovednosť za svoje mesto zatiaľ nezapustila korene.
Na opačnej strane stoja aktivisti. V posledných rokoch sa najmä v Bratislave stali významnými hráčmi, známe sú projekty Mestské zásahy architekta Matúša Valla či Zelená hliadka M. Čupku. Môže však len nadšenie vyvolať hlbšie zmeny? „Narážame na strop a musíme čoraz viac kričať, aby nás bolo počuť. Asi sa nevyhneme trendu, ktorý sa pred rokmi objavil v západných mestách – aktivisti išli do volieb a dnes riadia mestá,“ konštatuje M. Čupka.
Potvrdením tohto trendu je Miroslav Kollár. Primátorské kreslo získal aj vďaka svojmu občianskemu odporu voči skládke toxického odpadu v Hlohovci. „Aktívni ľudia patria do komunálnej politiky. Ale mali by rátať s tým, že treba vynaložiť veľkú energiu, aby sa naučili byť užitoční v komunálnej sfére, pochopili, ako funguje v legislatívnom rámci.
Ak nie sú ochotní prekročiť svoj aktivistický rozmer a prevziať na seba zodpovednosť výkonu, môžu narobiť viac škody ako osohu,“ podčiarkuje M. Kollár. K zbytočným nedorozumeniam dochádza vtedy, keď ani jedna strana – či už samospráva alebo aktivisti – nechápu, podľa akých pravidiel funguje druhý partner.
Milan Galanda Zdroj: Martina Brunovská
Hrozba z budúcnosti
Expert na urbárny rozvoj OECD Rudiger Ahrend upozorňuje aj na problém, pred ktorým neujdú ani slovenské regionálne metropoly – zastarané administratívne usporiadanie s množstvom lokálnych samospráv, ktoré dusí rozvoj.
Podľa prieskumu OECD v 75 percentách metropolitných oblastí pôsobí viac ako desať lokálnych vlád a v 22 percentách je ich viac ako sto. Čím je metropola väčšia, tým viac dochádza ku fragmentácii, pričom bohatší ľudia žijú v jednej oblasti, chudobní v iných. Nespôsobuje to len sociálne problémy – mesto je menej produktívne.
Výpočty OECD potvrdzujú, že zdvojnásobením počtu lokálnych municipalít sa ročne stratí šesť percent produktivity. Rastú náklady na správu, znižuje sa dopravná dostupnosť k pracovným príležitostiam a mesto prichádza o viaceré synergie.
Rudiger Ahrend Zdroj: Martina Brunovská
Vedia o tom aj v Bratislave i v Košiciach. V oboch metropolách so sedemnástimi a dvadsiatimi dvomi miestnymi časťami sa riešenia prospešné pre celé mesto hľadajú len veľmi ťažko. „Koncepcia smart jednoducho vyžaduje, aby mestá i okolité obce vytvárali logické celky. Inak nemožno využiť potenciál regiónu,“ upozorňuje R. Raši.
Podľa R. Ahrenda dobré riešenia neexistujú nikde. Zmena administratívneho usporiadania je v mnohých krajinách nepriechodná a ďalšiu možnosť – vytvorenie metropolitnej autority – zvyčajne sabotujú lokálne samosprávy. OECD zistila, že tretina veľkých miest vo svete žiaden metropolitný orgán nemá, a ak aj áno, len pätina má reálne administratívne právomoci. To je skúsenosť dôležitá aj pre Slovensko, ak v mestských regiónoch hľadá motor pre rozvoj krajiny.
