Slušnejší hokej – slušnejšia krajina

Michal Handzuš organizuje aj vzdor pol stovky hokejistov voči systému volieb šéfa Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH), ktorého nevolia iba jednotlivé kluby, ale aj šéfovi verní funkcionári zväzu. Pre TREND opisuje, ako sa vyvíja „revolúcia“ hráčov za lepší a slušnejší slovenský hokej, ale tiež ako sa tento vzdor môže stať inšpiráciou aj pre ďalších Slovákov nespokojných s inými neduhmi v krajine.

Zatiaľ ešte hráte. Čo by ste chceli robiť po ukončení kariéry?

Rozmýšľam o tom. Už nie som najmladší. Určite chcem zostať pri hokeji, lebo mu rozumiem. Ísť do niečoho iného, čomu človek nerozumie, je šialenstvo. O trénerstve veľmi neuvažujem, je to časovo náročné a berie to človeku víkendy.

Chcem sa čo najviac venovať našim malým deťom. Skôr sa vidím ako funkcionár. Už teraz mám ponuky robiť skauta pre niektoré tímy NHL, v ktorých som hrával. A tiež ma baví organizácia charitatívnych vecí. Už ako hráč som bol pri rôznych takých akciách. Možno by ma lákala nejaká nadácia. Uvidíme, keď dohrám.

Richard Lintner v hokeji zapracoval na marketingu. Je to o to dôležitejšie, že tu nikdy veľmi nefungoval

A ak funkcionár, tak v banskobystrickom klube alebo priamo na ústredí SZĽH?

Rozhodne v Bystrici. Chcem byť pri rodine a milujem svoje mesto aj klub, ktorý ma vychoval. Bolo pre mňa úplne prirodzené, že sme spolu s Rišom Zedníkom boli medzi ľuďmi, ktorí do klubu vložili svoje peniaze v ťažkom období pred desiatkou rokov, keď bol v troskách a pomaly vypadával z druhej najvyššej súťaže. A po návrate z Ameriky v ňom posledné dva roky hrám zadarmo.

Naozaj neberiete žiadnu výplatu? To preto, že klub spoluvlastníte a beriete to ako investíciu do vlastného?

Nie. Už nie som medzi spolumajiteľmi. Po dvoch rokoch, keď sa klub dostal opäť do pokojnejších vôd, sme spomedzi jeho spoluvlastníkov aj s Rišom odišli. Posledné dva roky mám s klubom symbolickú zmluvu za euro. Ale nielen ja, ale aj iní odchovanci, ktorí hrali v cudzine, sem nosíme zadarmo hokejky či korčule.

Rišo Zedník tiež Bystricu vlani trénoval zadarmo. Ja žijem z úspor z NHL. Beriem to tak, že klubu i mestu vraciam, že ma vychovali pre veľký hokej. Majitelia mi aj hovoria, že sa vždy môžeme baviť o nejakom plate, ale ja im hovorím, že radšej tie peniaze môžeme dať na nákup iného dobrého hráča.

Údajne ste s ďalším známym bystrickým športovcom Marekom Hamšíkom rozbehli aj vlastné podnikateľské aktivity.

Kúpili sme pri Banskej Bystrici nejaké pozemky. Rozparcelovali sme ich a aj sme ich už vybavili inžinierskymi sieťami. V súčasnosti ich ponúkame ako hotové stavebné parcely.

Úspešných športovcov často vyhľadávajú investori, ktorí sa im snažia ponúkať rôzne biznisy. Ale nie vždy sa to končí dobre.

Oslovujú aj mňa. Každého oslovujú, ak tušia, že má peniaze. Ale toto máme iba s Marekom. Pozemky našiel jeho otec, preto sme do toho išli a plne tomu dôverujeme. Aj od mojej sestry, ktorá je vyštudovaná ekonómka, stále počúvam, že nech do nejakých biznisov nejdem, lebo sa tomu nerozumiem a skončí sa to zle. Má aj pravdu.

Tento biznis s vyše troma hektármi stavebných pozemkov nám plne manažuje Marekov otec a ešte jeden náš dlhoročný kamarát. Ide to všetko dobre. Do podobných vecí s blízkymi ľuďmi by som išiel možno aj v budúcnosti, ale s neznámymi ľuďmi nie. I keď to vždy predstavujú veľmi lákavo.

Poďme k hokejovému zväzu. Prezident SZĽH sa volí obdobne už dlho. Prečo sa po poslednej voľbe z leta päťdesiatka hokejistov vzbúrila, že ak sa prezident nebude voliť opäť podľa nového systému, odmietajú hrať za reprezentáciu?