Sľuby na úver, hypotéky so zárukou. Z ekonomického problému sa stal politický

Vyzeralo to ako začiatok Veľkej hospodárskej krízy. Počet ľudí, ktorým hrozila strata bývania, rástol doslova každou minútou. Na úvod predstavenia pomoci hypodlžníkom uviedol Boris Kollár, že 80-tisíc ľudí by malo postihnúť zvýšenie úrokových sadzieb. „Keď nič neurobíme, títo ľudia skončia na ulici,“ varoval, pričom na konci tlačovky už boli ohrozené státisíce. Na druhý deň hovoril dokonca o 300-tisíc ľuďoch, ktorí môžu prísť o strechu nad hlavou.

Šéf strany Sme rodina a spoluautor nápadu postaviť bilbordy o nájomnom bývaní sa v konečnom dôsledku iba snažil prebrať tému Robertovi Ficovi. Obaja pochopili, že vo volebnej kampani je užitočné nájsť si slameného panáka. Ide o známu manipulatívnu techniku, keď protivníkovi pripíšeme činy a slová, ktoré síce nepovedal, no vymyslený spor pomáha zbierať body. V prípade bánk sa slameným panákom stala údajná snaha vyhodiť ľudí na ulicu s úmyslom získať ich nehnuteľnosti. Pointa prišla rýchlo. Na spoločnej tlačovej besede Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií SR a Slovenskej bankovej asociácie sa čísla objavili v kontexte.

Je pravda, že v najbližších rokoch sa zvyšovanie splátok dotkne asi 300-tisíc domácností (úverov je o niečo viac), no 230-tisíc dlžníkov pocíti nárast úrokovej sadzby vo zvýšení mesačných splátok najviac o 100 eur. V prípade 85-tisíc domácností bude nárast splátky iba 25 eur. Ťažko si predstaviť, že takéto navýšenie niekoho dostane na ulicu, no populistickí politici všetkým dotknutým prisúdili takéto existenčné problémy.

Centrálna banka počítala nárast splátok zo skutočných zmlúv jednotlivých bánk. Viac ako 300 eur mesačne navyše si bude musieť pripraviť 12-tisíc domácností. Dôvodom relatívne malého nárastu splátok sú nízke zostatky úverov. Ľudia, ktorým sa fixácia končí v tomto roku, majú priemerný zostatok 45-tisíc eur.

Viac voličov ako dlžníkov

Ak by všetkých 300-tisíc domácností malo dvoch členov s volebným právom, ich politický výtlak by bol takmer 14 percent hlasov a to už je masa, pre ktorú sa oplatí tému politicky živiť. Treba si uvedomiť aj to, že mnoho mladých dlžníkov má rodičov, ktorí sa boja, aby ich deti nestratili strechu nad hlavou, a podľa toho sú pripravení v septembri voliť. Aj preto tému živili prakticky všetky politické subjekty. Na dáta odborníkov nepočkali ani v Progresívnom Slovensku či SaS. V rovnaký deň sa nezávisle od seba posťažovali, že tému nafúkli populisti, a zdôraznili, že práve oni ponúkajú odborné riešenia. Oba subjekty síce dôležito poznamenali, že problém nie je až taký výrazný, ako sa snažia komunikovať Smer či Sme rodina. No aj z ich návrhov sršala snaha ukázať voličom, že situácia si žiada štátny zásah. Veľavravné sú slová predsedu ekonomicky najliberálnejšej strany SaS Richarda Sulíka. „Nárasty splátok sú také extrémne, že je oprávnené, aby štát vstúpil do tohto pôsobenia trhových síl,“ povedal.

Dvanásťtisíc ľudí, ktorým sa zvýši splátka asi o 300 eur, nie je zanedbateľný počet, no spravidla ide o dlžníkov, ktorí na vysokú hypotéku potrebovali relatívne vysoký plat. Banky síce môžu nad rámec pravidiel udeliť časť výnimiek, no tie si šetria pre najbonitnejších klientov. Dá sa tiež očakávať, že rast platov by mal kompenzovať podstatnú časť nákladov na úver aj im. 

Nedá sa povedať, že by si Slováci vysoké splátky nepamätali. Člen Bankovej rady NBS Vladimír Dvořáček pripomenul, že výškou sadzieb sme sa vrátili do obdobia rokov 2013 a 2014, keď sa sadzby pohybovali medzi štyrmi a piatimi percentami. „My tieto úrokové sadzby nepovažujeme za nadmerné,“ dodal. Napríklad v januári 2009, teda hneď po zavedení eura u nás, bola priemerná hypotekárna sadzba až 6,4 percenta p. a.

Centrálna banka prepočítala, že pri troch štvrtinách hypoték nárast splátok neprekročí 10 percent príjmu klienta v čase ich poskytnutia, hranica 20 percent príjmu sa presiahne iba pri jednom percente hypoték. „Ak zohľadníme rast príjmov v ekonomike, dodatočné výdavky budú päť percent príjmov v čase refixácie,“ dodáva V. Dvořáček.

Hojnosť politických riešení