Či dokonca od nich začne EÚ odstupovať úplne. No napokon je prvý návrh z Bruselu, o ktorom sa bude rokovať zhruba do konca budúceho roku, oveľa prijateľnejší. V bežných cenách celý balík kohéznych fondov pre Slovensko klesá len o desatinu zo 14,8 na 13,3 miliardy eur. V cenách z tohto roku padá na necelých 12 miliárd. Aj v tomto prípade je pokles iba o čosi viac ako pätinový. Oveľa podstatnejšie pre Slovensko je, že Brusel chce eurofondy od roku 2021 urobiť nielen jednoduchšie a flexibilnejšie, ale aj slušnejšie a spravodlivejšie. A hoci to znie ako heslá, práve s týmito atribútmi má delenie i využívanie eurofondov na Slovensku dodnes nemalé problémy.
Menej peňazí, no viac výziev
Prostriedky vyčlenené na rozvoj slabších regiónov vrátane tých slovenských sú nižšie nielen preto, že Úniu opúšťa jedna z najsilnejších ekonomík – Spojené kráľovstvo, ale EÚ má na nasledujúce rozpočtové obdobie aj viaceré nové priority, ktorými musí reagovať na zmeny vo svojom vnútri i vo svete.
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko medzi nové priority zaraďuje hlavne boj proti terorizmu, zvýšenie ochrany vonkajších hraníc i pomoc migrantom integrovať sa do spoločnosti. Celkovo je tento nový ciel v rozpočte ošetrený sumou 35 miliárd eur. Ďalší nový rozpočtový cieľ, ktorým je zvyšovanie bezpečnosti a obrany Únie, si z rozpočtu zoberie 28 miliárd eur.
K novým bezpečnostným prioritám treba ešte zaradiť aj cielenejší boj proti extrémizmu a radikalizácii. Ten má rozpočtovaných 947 miliónov eur. Na boj proti podvodom a korupcii pôjde vyše 180 miliónov eur.
Vybiehame z hladových dolín
„Naše fondy pre slabšie regióny sú nižšie aj preto, že nám regióny rastú rýchlejšie ako niektoré iné menej rozvinuté oblasti Únie. Južné časti Talianska, Španielska či Portugalska sú dnes na tom už napríklad slabšie ako ktorýkoľvek slovenský kraj,“ hovorí Denisa Žiláková, ktorá je generálnou riaditeľkou Centrálneho koordinačného orgánu pre európske fondy na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Pôvodne manažovala eurofondy päť rokov priamo v bruselskej centrále. Dnes ich riadi z najvyššieho postu doma na Slovensku.
Kto bude narúšať princípy právneho štátu, ten o eurofondy príde
L. Miko ju dopĺňa, že zatiaľ čo regionálne fondy pre Slovensko klesajú, tak Bulharsko či Rumunsko ich po roku 2020 získajú asi o desatinu viac, ako majú teraz.
Diaľnice naďalej slovenskou topkou
Nové fondy na regionálny rozvoj po roku 2020 sa podľa L. Miku budú prioritne investovať do digitalizácie, podpory inovácií a budovania nových inovatívnych biznisov a tiež do napĺňania cieľov parížskej klimatickej dohody. Silnými prioritami bude podľa neho aj rozvoj zamestnanosti a vzdelania a tiež podpora aktivít na úrovni miest a obcí.
Na tieto priority synergicky nadväzuje aj posilnenie celoeurópskych fondov. Napríklad fond Erasmus pre zahraničné štúdiá mladých ide po roku 2020 až na dvojnásobok. Na 30 miliárd eur. Až o šesťdesiat percent sa majú podľa L. Miku zdvihnúť aj zdroje na vedu a výskum. Nový program Horizont bude disponovať sumou 100 miliárd eur. Nárast podpôr si užijú členovia Únie pri budovaní nových digitálnych ekonomík, kde Európska komisia predstavila vôbec prvý celoeurópsky program Digitálna Európa s rozpočtom 9,2 miliardy eur.
Slovensko aj po roku 2020, tak ako doteraz, dá najviac zo svojich európskych fondov na výstavbu infraštruktúrnych projektov v oblasti životného prostredia, železničných tratí a diaľnic. Hlavne chýbajúce diaľnice sú pre krajinu i naďalej tou najvyššou prioritou. Rovnako ako doteraz pôjdu najväčšie balíky aj do ekologizácie a budovania nízkouhlíkovej energetiky.
Ktoré odvetvia z eurofondov získajú po roku 2020 na Slovensku nižšie zdroje, sú podľa D. Žilákovej hlavne poľnohospodárstvo, kultúra a zdravotníctvo. Ich osobitné programy už nebudú také silné. No riešením je nájsť sa s nimi v iných programoch. „Kultúra sa dá podporovať aj cez regionálny rozvoj zachovania tradícií. A zdravotníctvo cez vedu a inovácie,“ hovorí D. Žiláková.
Aj v celoeurópskom balíku na výskum a inovácie majú poľnohospodári pripravených až 10 miliárd eur na projekty využívania moderných technológií a inovácií v agrárnej výrobe. Nemusia sa teda zameriavať čisto iba na plán rozvoja vidieka.
Zjednodušenia nie je nikdy dosť
Únia tiež deklaruje, že k eurofondom sa bude dať dostať opäť ľahšie. Doteraz ich čerpali hlavne väčšie podniky s vlastnými právnikmi či s dostatkom peňazí na poradcov pre vypracovanie zložitých projektov. Od roku 2020 majú byť fondy prístupnejšie aj menším podnikateľom či iným subjektom. No ľahšie ich majú zvládať aj samotné národné vlády. Dnes má napríklad Slovensko vyčerpaných z rokov 2014 až 2020 stále iba 14 percent eurofondov, aj keď sme už v polovici roku 2018.
L. Miko hovorí, že od roku 2021 sa fondy zjednodušia tak, že na podporné programy už nebude treba niekoľkonásobné národné a bruselské audity. Bude platiť zásada jedného auditu. „A viac sa zjednotia aj pravidlá čerpania podpôr z rôznych fondov. A nie ako dnes, keď fondy podporujúce rovnaké ciele majú svoje vlastné podmienky,“ hovorí L. Miko.
„Už sa nám tu nebude stávať, že jedna krajina je pri projektoch prísnejšia ako iná. A to je len dobré,“ hovorí D. Žiláková s tým, že žiadosti o eurofondy už majú mať menej príloh, čo pomôže hlavne malým podnikateľom či starostom menších obcí.
L. Miko ju dopĺňa, že fondy na rozvoj vidieka budú mať predsa len aj naďalej osobitný režim. Spoločná agrárna politika zvykne byť v Únii vždy iná a nič na tom nemenia ani akékoľvek reformné pokusy. Navyše, slovenský podpredseda vlády pre investície Richard Raši už vyhlásil, že snaha o zjednodušenie fondov je zo strany Bruselu stále nedostatočná.
Ako ďalej upozorňuje, zjednodušenie pravidiel nemusí byť všeliekom na okamžité zrýchlenie čerpania. Už aj pri dnešných pravidlách totiž viaceré iné členské krajiny čerpajú fondy oveľa rýchlejšie ako Slovensko. „Iné krajiny jednoducho rýchlejšie implementujú jednotlivé programy. Otázne je aj to, či má Slovensko naozaj dobre nastavené svoje priority. Zdroje z dobre trafených priorít sa totiž míňajú vždy rýchlejšie ako zdroje z horšie nastavených priorít,“ konštatuje L. Miko.
Nápomocné presýpanie medzi prioritami
Nové eurofondy už však majú podľa neho navyše viac myslieť aj na počiatočne nie úplne ideálne nastavenie priorít. Budú totiž flexibilnejšie. A to tak, že sa prostriedky medzi fondmi budú môcť presúvať voľnejšie ako dnes. „Každá krajina bude môcť viac peňazí využívať tam, kde to bude potrebovať v danom čase najviac,“ pokračuje L. Miko.
Skončia sa teda časy, keď jeden program bol rýchlo vyčerpaný aj s množstvom neprijatých, no dobrých projektov, no inde sa peniaze ledva minuli či dokonca už boli pridelené aj menej zmysluplným zámerom, len aby neprepadli.
Napríklad pri podporovaní agrosektorov budú môcť členské krajiny presunúť až 15 percent svojich prostriedkov z priamych platieb na eurofondy v pláne rozvoja vidieka. A to celé aj naopak.
Viac terénu i preklepnutia žiadateľov
Napredovať má aj ďalšie zvyšovanie transparentnosti a efektívnosti fondov. Nedochádza k tomu len po jasných návodoch z Bruselu, po kauzách chce na tom samo od seba zapracovať aj Slovensko. Už vlani aj tento rok Žilákovej úrad zapracoval na náhodnom výbere hodnotiteľov projektov a zvýšil aj náročnosť na ich odbornosť. Teraz sa má ešte sprísniť kontrola efektívnosti finálneho využitia zdrojov. Tým, že sa zintenzívnia kontroly priamo na mieste zrealizovanej investície. „Doteraz sa kontrola zvrhávala na preverovanie množstva papierov. Teraz pôjdeme viac do terénu,“ hovorí D. Žiláková.
Majú sa zverejňovať aj hodnotiteľské hárky hodnotiteľov. A po novom sa bude podľa nej sledovať nielen podnikateľská história samotnej firmy, čo žiada o fondy, ale aj história jej majiteľa vrátane toho, ako sa správal v iných svojich firmách i biznisoch. „Ak niekto kopil dlhy či je v hľadáčiku polície, ihneď sa rozsvieti červená a projekt jeho firmy bude hodnotený o to opatrnejšie,“ hovorí D. Žiláková.
Krokom vpred je aj príprava katalógu cien štandardných investičných celkov, akými sú stavebné práce či vybavenie počítačmi. Predíde sa tak predražovaniu projektov a tie sa budú aj rýchlejšie schvaľovať.
Majitelia dlhujúcich firiem budú podľa D. Žilákovej hodnotení prísnejšie. Zdroj: Martina Brunovská
Revolúcia bez kešu na ruku vyprchala
Ešte pred vyše rokom sa v Bruseli hovorilo aj o ďalšej možnej zásadnej zmene eurofondov pre privátny sektor. Doterajšie hotovostné eurofondové podpory, ktoré kryjú podnikateľovi spravidla polovicu celkových investičných nákladov jeho rozvojového projektu, mali byť nahradené napríklad bonifikáciami úrokov z úverov, ktoré získa podnikateľ z komerčnej banky. Takto by okrem iného o životaschopnosti projektu nerozhodovali ovplyvniteľní štátni úradníci, ale samotné komerčné banky, ktoré by mali byť oveľa prísnejšie.
Tak D. Žiláková, ako aj L. Miko dnes o žiadnej takejto revolučnej zmene nehovoria. Hotovostné transfery pre privátne projekty podľa nich zostávajú zachované aj po roku 2020.
„Nižšie zdroje pôjdu na poľnohospodárstvo, kultúru a zdravotníctvo. Tieto oblasti sa však môžu nájsť v iných programoch.“
Na finančné nástroje vo forme bonifikácií úrokov z bankových úverov síce mysleli aj doterajšie predpisy eurofondov, no ich využitie bolo na slobodnej vôli členských štátov Únie. Slovensko cez finančné nástroje tak doteraz poskytlo len asi tri percentá svojich eurofondov.
Čo sa však po roku 2020 určite zvýši, tak to bude podpora podnikov formou úverov a garančných schém. Ide o pokračovanie tak- zvaného Investičného plánu pre Európu so zapojením Európskej investičnej banky, ktorá posudzuje efektívnosť veľkých infraštruktúrnych projektov. Malé a stredné podniky sa budú môcť uchádzať o finančnú podporu v komerčných bankách.
Kľúčové percentá spresnia neskôr
Na čo Únia tlačí už dlhodobo, tak to je postupné znižovanie miery kofinancovia. No finálne miery ostanú aj po roku 2020, tak ako doteraz, v kompetencii národných vlád. A tak zatiaľ nie je jasné, či a ako Slovensko zmení dnešné polovičné krytie nákladov privátnych projektov a zhruba 90 % krytie samosprávnych projektov miest a obcí. D. Žiláková naznačuje, že k ich zmene vôbec prísť nemusí.
Únia v aktuálnych návrhoch na roky 2021 až 2027 presnejšie stanovuje iba to, že pre menej rozvinuté regióny môže kofinancovanie siahať maximálne k sedemdesiatim percentám, pre stredne rozvinuté regióny k päťdesiatim piatim a pre viac rozvinuté regióny najviac k štyridsiatim percentám.
Pozor na právo a spravodlivosť
Zásadnou novinkou po roku 2020 je zo strany EÚ aj nadviazanie čerpania eurofondov na to, či krajina dodržiava pri ich prideľovaní aj zásady právneho štátu a spoločné hodnoty Únie. Sledovať sa bude spravodlivosť i transparentnosť vlád a ich agentúr pri rozdeľovaní eurofondov. A tiež to, či okolo ich využitia vzniknú podozrenia zo zneužívania, ako aj riadne vyšetrenie a potrestanie.
Sankcie za porušenie tohto pravidla budú podľa L. Miku pozostávať od prerušenia až po úplný zákaz čerpania eurofondov. Reštrikcia však podľa neho dopadne len na štát, a nie na serióznych žiadateľov o fondy. Ak sa totiž nejaký program aj zastaví a krajina nedostane transfery z EÚ, tak ona sama bude musieť bezproblémové projekty vyplatiť z vlastného rozpočtu. Chyby vlád tak nedopadnú na predkladateľov dobrých projektov.
Na otázku, či všetky tunajšie kauzy okolo čerpania agrárnych dotácií alebo prepojenia mafií na slovenských vládnych politikov, ktoré sa objavili po vražde novinára Jána Kuciaka, by mohli spustiť reštrikčný proces, L. Miko uviedol, že práve takéto problémy k tomu môžu viesť. Zároveň dodal, že vyšetrovanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) ešte v danej veci stále prebieha, a tak si na výsledok a prípadné konanie Európskej komisie treba počkať.
Podľa D. Žilákovej zatiaľ Slovensko na nejaké sankcie z dôvodu nedodržiavania pravidiel právneho štátu po vražde J. Kuciaka upozornené nebolo. Viac sa v tejto súvislosti hovorí podľa nej v Bruseli len o Poľsku. A to pre jeho snahu o väčšiu centralizáciu súdov.
Eurofondy sú pritom kľúčové hlavne pre rozvoj verejného sektora. Dnes kryjú až štyri patiny jeho tunajších investičných výdavkov.
Keď sú fondy naozaj riadené regionálne
Tak Únia, ako aj odborníci volajú po tom, aby sa rozhodovanie o eurofondoch pre regionálny rozvoj presúvalo čoraz viac z centrálnych celonárodných vlád na samosprávy v regiónoch, lebo tie najlepšie poznajú, čo im chýba.
Na Slovensku sa to doteraz nijako zvlášť nedeje. „Únia jednoznačne podporuje silné zapojenie sa regiónov, miest a aktívnu participáciu skupín na miestnej úrovni do implementácie a riadenia eurofondov. Ak to zjednodušíme, centrálne vlády by mali pokrývať hlavne nadregionálne projekty napríklad diaľnic i železníc. No lokálne projekty by mali administrovať alebo prinajmenšom výraznejši ovplyvňovať regióny,“ hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko s tým, že susedné Poľsko presúva rozdeľovanie fondov na svoje samosprávne regióny oveľa aktívnejšie, a tam regióny aj naozaj napredujú rýchlejšie ako na Slovensku.
K spravovaniu eurofondov regiónmi sa pripája aj Denisa Žiláková – generálna riaditeľka Centrálneho koordinačného orgánu pre európske fondy na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. No zároveň upozorňuje, že aj samotné vedenia našich VÚC by potom museli eurofondom venovať patričnú pozornosť. Šéfovia poľských vojvodstiev trebárs podľa nej sami chodia do Bruselu a vyjednávajú pre svoje regióny čo najlepšie podmienky.
Eurofondová príručka podnikateľa po roku 2020
- Podmienky na čerpanie podpôr z rôznych fondov sa zjednotia
- Zúži sa rozsah povinných príloh v žiadostiach
- Rozšíria sa terénne kontroly reálneho využitia eurofondov
- Začne sa sledovať nielen história žiadajúcej firmy, ale aj jej majiteľa v iných jeho biznisoch
- Bonifikácie úrokov z úverov zostanú popri hotovostných podporách naďalej iba malým doplnkom
- Podnikateľom by eurofondy aj naďalej mohli kryť až polovicu nákladov ich projektov
- Celoeurópske fondy na vývoj, výskum a inovácie sa majú zvýšiť až o 60 percent
- Fondy na budovanie nových moderných biznisov sa majú dostať až na deväťnásobok
- Najviac eurofondov na Slovensku aj naďalej pôjde na budovanie diaľnic, železníc a modernizáciu energetiky
- Farmári i zdravotníci by mali pocítiť stenčenie vlastných eurofondových programov, no môžu sa zaujímať o podpory zo širších programov na vedu a inovácie
- Vláda chce podnikateľov viesť k intenzívnejšiemu využívaniu centrálnych fondov administrovaných priamo z Bruselu
Nehrabať sa len vo vlastnom národnom piesočku
V čom má Slovensko v oblasti využívania eurofondov stále zásadné medzery, je aj slabé zapájanie sa do čerpania podpôr zo širších celoeurópskych fondov, ktoré administruje samotný Brusel. Pokusov o čerpanie z týchto zdrojov je veľmi málo.
Veľkým centralizovaným fondom je napríklad fond Horizont na podporu vedy a inovácií. „Je len na škodu, že Slovensko je do fondu iba čistým platcom,“ hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko s tým, že Slováci síce do Horizontu tiež predkladajú dobré projekty, no ide o vedcov pracujúcich pre firmy či univerzity z cudziny. Čo je už potom dôsledkom odlevu mozgov do zahraničia. Slováci by sa vo vede a výskume podľa neho mali naučiť lepšie kooperovať so skúsenejšími partnermi zo zahraničia, lebo práve tak sa môžu dostať do kľúčových celoeurópskych projektov s najväčšími podporami.
„Náš problém vo vede a inováciách tiež je, že necítime ambície byť naozaj svetovými. Stačí nám byť dobrými doma a to je málo,“ pokračuje L. Miko, podľa ktorého je napríklad Česko v Horizonte oveľa úspešnejšie. Uspelo tam s vlastnými projektmi, do ktorých sa pripojili aj iné krajiny.
Generálna riaditeľka Centrálneho koordinačného orgánu pre európske fondy na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Denisa Žiláková hovorí, že zintenzívnenie čerpania centrálnych fondov vidí do budúcnosti ako jednu z kľúčových úloh svojho úradu. Práve zdroje centrálnych fondov sa totiž rozširujú, a nie zužujú ako fondy prerozdeľované národnými vládami. Horizont sa od roku 2020 viac ako zdvojnásobí na sto miliárd eur.
„Ak budeme usilovní, tak to, čo strácame na zužovaní národných fondov, získame lepším čerpaním celoeurópskych fondov,“ hovorí D. Žiláková. Jej úrad napríklad už chystá pre podniky aj univerzity novú informačnú platformu o týchto fondoch. Spustená má byť už v lete. Tiež pripomína, že spoločné fondy sú mimo vedy a inovácií zamerané napríklad aj na dopravnú infraštruktúru i iné oblasti.
