Z výrobcu palív sa čoraz viac stáva komplex na pestrejšie využitie ropy v ďalších sektoroch. A to ešte jeho generálny riaditeľ, bývalý právnik i politik Oszkár Világi hovorí o prvých skúsenostiach so spracovaním neruskej ropy či o ďalších výzvach globálneho rafinérskeho biznisu.
Profily nominovaných sme uverejňovali postupne od 17. augusta. Hlasovanie bolo spustené 19. októbra a skončilo sa 2. novembra. Víťaza sme vyhlásili 8. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2016.
Investor roka 2016 - profily nominovaných
Aký význam má pre Slovnaft nová linka na základné plasty?
Prvýkrát sme o zásadnej modernizácii tejto výroby začali hovoriť už pred ôsmimi rokmi. To, že sme sa pred štyrmi rokmi pre túto investíciu naozaj rozhodli, dnes s odstupom času hodnotíme ešte pozitívnejšie. Lebo pôvodne sme tento krok vnímali len ako investíciu na nahradenie zastaraných a dnes už neefektívnych technológií. Plasty nám pred štyrmi či piatimi rokmi prerábali desiatky miliónov eur ročne. V súčasnosti po zmene trhu a zvýšení profitov v globálnom biznise s plastmi vidíme, že novú linku spúšťame v ideálnom čase. Nevymaže nám len straty z minulosti a neumožní nám iba udržanie samotnej výroby plastov v portfóliu podniku, ale prinesie nám hneď na úvod aj pomerne lukratívne zisky.
Kam vás nová výroba zaraďuje v hierarchii európskych výrobcov plastov?
Pokiaľ ide o objem výroby, budeme naďalej niekde v strede. Z doterajšieho objemu našej produkcie plastov na úrovni zhruba dvestotisíc ton ročne sa posunieme na 220- až 240-tisíc ton. Nová výroba je však celkovo efektívnejšia, energeticky úspornejšia i ekologickejšia, a tak budeme po technologickej stránke patriť na starom kontinente k top výrobcom. Aktuálne totiž v Európe obdobne moderný závod nikto ešte ani len nestavia. Najbližšie takéto projekty vznikajú na Blízkom východe alebo v Ázii.
Konkurenti nielen z Blízkeho východu, Ázie, ale aj zo Severnej Ameriky porážajú na globálnych trhoch s plastmi Európanov najmä vďaka tomu, že ich nevyrábajú z ropy ako európska petrochémia, ale z lacnejšieho zemného plynu. Bude môcť vaša nová linka využívať aj plyn?
Nie. Európsky plyn má zanedbateľný podiel etánu, ktorý je dôležitý pre výrobu etylénu a následne polyetylénu.
Je vaša nová výroba plastov dostatočne efektívna na to, aby ste s jej produktmi uspeli na globálnom trhu?
Doteraz sme naše plasty exportovali najmä do susedných krajín a v menšom aj do krajín západnej Európy. Ale tým, že nová linka je schopná vyrábať oveľa pestrejšiu paletu plastov, začneme na nej vyrábať aj špeciality, s ktorými sa chceme dostať na širšie trhy. Prakticky po celom svete.
Prečo ste sa ani pri tejto najnovšej investícii nesnažili získať investičnú podporu od slovenskej vlády podobne ako iné veľké firmy? Veď aj košické oceliarne amerického U.S. Steelu, ružomberská celulózka Milana Fiľa Mondi SCP či šalianske Duslo Andreja Babiša si ich vylobovali aj pod hrozbou, že ak ich nedostanú, budú zatvárať a prepúšťať.
Kultúra našej firmy nie je taká, že by sme rozprávali, že zavrieme Slovnaft a odídeme odtiaľto. Takáto vyjednávacia pozícia sa u nás nenastavuje. Faktom však je, že sme v Bratislave a ako v bohatšom regióne sa nemôžeme dostať k nejakým podporám. Sme zástancami toho, aby štát neposkytoval daňové podpory a iné zvýhodnenia. Sme skôr za viac stimulujúce podnikateľské podmienky rovnaké pre všetkých. Nech je daň nižšia pre všetkých, a nie, že niekto dostane úľavu a iný nie.
Sme skôr za viac stimulujúce podnikateľské podmienky rovnaké pre všetkých ako za štátne stimuly
Nemyslíte si, že pri prípadných žiadostiach Slovnaftu o vládne podpory na nové investície by vás znevýhodňovalo, že aj vy sám ste niekedy pôsobili v politike a dodnes ste považovaný za človeka, ktorý z pozadia hýbe domácou politikou? Nemyslíte si, že politici sa boja zvýhodňovať Slovnaft, aby neboli spájaní s tým, že to robia pre vás?
To si nemyslím. Slovnaft nie je Világi. Je to obrovská firma, pre ktorú iba pracujem. A politici nemajú dôvod, prečo sa pozerať na Slovnaft negatívne. Už len preto, že okrem nemalých daní výrazne podporujeme kultúru či šport. Našťastie sa už aspoň skončili časy, keď sa na nás ukazovalo, že nás vlastní nejaký maďarský MOL, a preto to je nejaké zvláštne. Už nás vnímajú ako firmu, čo prispieva k vylepšovaniu krajiny.
Ako by mohol vyzerať investičný rozvoj Slovnaftu v ďalších rokoch? Budete ďalej posilňovať skôr nové výroby, ako sú plasty? Lebo osobitne dopyt po tradičných benzínoch v Európe klesá a práve benzíny sa dajú pretvárať na rôzne petrochemické produkty.
V doprave budeme čoraz viac čeliť novým alternatívnym palivám. Našťastie, benzíny môžeme pretvárať na iné petrochemické produkty, ako sú práve plasty. Mienime napredovať práve v investíciách do petrochémie. Určite chceme ďalej rozširovať našu výrobu plastov i chemikálií. Možno, že o desať či pätnásť rokov budú v Slovnafte výroba palív a petrochémia úplne vyrovnané. A nie ako dnes, keď sú plasty iba menším doplnkom nafty a benzínov. Postupom času môžeme byť dokonca viac petrochemickým podnikom ako rafinériou. V petrochémii nás dokonca láka aj vertikálna integrácia. Nechceme vyrábať iba základný polyetylén a polypropylén, mienime ísť aj do finálnych výrobkov z týchto surovín. Hľadáme trebárs možnosti, ako sa dostať bližšie k automobilovému priemyslu.
Oszkár Világi (53)
Zdroj: Maňo Štrauch
Vyštudovaný právnik, ktorý dodnes spoluvlastní prominentnú advokátsku kanceláriu Ružička Csekes, prevzal vedenie Slovnaftu pred vyše dekádou. Po tom, ako odišiel z politiky, s ktorou začínal už v ponovembrovom federálnom parlamente. Posledných päť rokov sedí už aj v najvyššom vedení materského koncernu MOL. Je členom jeho predstavenstva. Okrem toho má na rodnom Žitnom ostrove pomerne široké vlastné podnikanie v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva, polygrafie, turistiky či energetiky.
Chceli by ste mať v budúcnosti vlastné závody trebárs na finálne plastové dielce pre automobilový priemysel?
Prečo nie. Dnes sú medzi nami a automobilkami ešte dva medzičlánky. Firmy, ktoré ďalej upravujú a farbia náš granulát, aby mal špecifickejšie vlastnosti, a samotní výrobcovia plastových dielcov. Prečo by sme sami nemohli vstúpiť aj do týchto nadväzujúcich biznisov, keď pre nich máme kvalitnú základnú surovinu. Výrobky pre automotive sa síce certifikujú roky a automobilky neradi menia dodávateľov, ale my sme cieľavedomí. Čoraz viac vnikáme do petrochémie a možnosti pre nás sú tam veľké. Na Slovensku máme rozvinutý automobilový priemysel, tak prečo to nevyužiť.
Pred pár rokmi sa v Slovnafte hovorilo aj o možnej investícii do naštartovania novej výroby gumárenských chemikálií. Ale napokon do nich MOL zainvestoval v maďarskom závode. Je teda pre váš podnik gumárenský biznis už uzavretou kapitolou, alebo sa k tomu ešte vrátite?
Umiestnenie tej výroby do maďarského podniku v Tiszaujvárosu vyplynulo z toho, že v jeho prevádzke vzniká najviac suroviny nutnej pre výrobu butadiénu. Ale aj v Slovnafte môžu okrem palív a plastov vznikať aj ďalšie nové opory. Všetko závisí len od vývoja na trhu i podmienok na podnikanie. Navyše popri nových petrochemických projektoch budeme naďalej pracovať aj na tom, ako by sme u nás pri základnom spracovaní ropy mohli viac zredukovať produkciu menej profitabilných vykurovacích olejov a ropných zvyškov v prospech ziskovejších svetlých produktov ako je nafta, benzíny či chémia. Dnes vieme ziskové produkty vyťažiť z 86 percent našej ropy. Zvýšenie produkcie svetlých produktov o každé jedno percento nám ročne prinesie v tržbách o 15 až 20 miliónov eur navyše.
Kde sa MOL-u podniká lepšie? Na Slovensku či v Maďarsku?
V Maďarsku čerpá MOL viac štátnych podpôr.
Vyplýva to asi aj z toho, že maďarská vláda je so štvrtinou akcií jeho najväčším spoluvlastníkom.
Nie. Vychádza to z faktu, že skupina má na území Maďarska aj ťažbu uhľovodíkov. A vyplýva to tiež zo všeobecných maďarských investičných pravidiel nastavených aj pre iné firmy. Maďarsko za posledné roky všeobecne viac stimuluje domáce firmy, aby mohli výraznejšie investovať.
S čím potom súťažíte o nové investičné injekcie v konkurencii so sesterskými maďarskými fabrikami?
Vládne stimuly sú našťastie len jeden faktor. Ďalším faktorom je aj kvalita našej práce, ako vieme optimalizovať procesy a v akej miere vieme vyťažiť ziskovejšie produkty z ropy. Slovnaft po výrazných investíciách za ostatných desať rokov vie zabojovať o investičné príležitosti v rámci skupiny.
Premiérovo skúšame aj neruskú ropu. Zatiaľ sme nezistili nič, prečo by sme ju mali vylúčiť
Môžu byť v súčasnosti veľké investície v Slovnafte častejšie napríklad aj preto, že v najvyšších orgánoch materského MOL-u už nesedíte len vy a bývalý vlastník Slavomír Hatina, ale aj niekdajší minister financií Ivan Mikloš? Vy ste v predstavenstve a oni dvaja v dozornej rade.
Nie. To tak nefunguje. V MOL-e sa rozhodujeme racionálne len na základe reálnych čísel konkrétnych projektov. Dozorná rada, v ktorej sedia páni Hatina a Mikloš navyše berie investičnú stratégiu prijatú predstavenstvom iba na vedomie.
Ako spolu vychádzate vo vedení MOL-u? Lebo keď bol ešte napríklad I. Mikloš ministrom financií, vystupoval voči cenotvorbe Slovnaftu pomerne ostro a podnik za to dostal aj viaceré pokuty?
Vychádzame normálne, pragmaticky. To, čo niekto z nás realizoval v minulosti na inom poste, neriešime. Takéto veci si neberiem osobne. Snažím sa chápať, keď niekto robí nejaké rozhodnutia ako politik, lebo tým politikom jednoducho je. Obdobne ako ja zasa robím nejaké rozhodnutia ako manažér. I keď práve v slovenskej politike cítim, že je tam posledné roky až príliš veľa emócií. Poznám z nej ľudí, čo sa už doslova nenávidia. To však nie je profesionálne. Zhoršuje to prostredie v spoločnosti a nerieši to ani reálne problémy krajiny. Lebo uprostred nenávisti sa nedajú robiť kompromisy.
Priniesol I. Mikloš do MOL-u nejaké nové, pre firmu inšpiratívne pohľady?
Teraz v septembri sa stretne ešte len druhá dozorná rada s jeho účasťou. Zatiaľ sa s firmou skôr zoznamuje. Ale vnímame ho ako veľmi zdatného profesionála, ktorý nám časom môže predostrieť práve nové pohľady na náš biznis. Pozná vrcholovú európsku politiku a my vždy hľadáme skúsených ľudí, lebo podnikáme na medzinárodnej úrovni. MOL je celkovo vo vyše 30 krajinách.
Aké sú pre vás na Slovensku okrem vyšších daní a selektívnych stimulov najväčšie bariéry pre rozvoj podnikania?
Aj nás, ako aj všetky naše priemyselné podniky, znevýhodňujú pred zahraničnou konkurenciou tunajšie vyššie ceny elektriny. A tiež ochrana životného prostredia. Aj nám samým ide o maximálne možné zabezpečenie našich technológií, ale mnohé nadradené pravidlá EÚ v tejto oblasti sú až príliš prísne. Len za posledné štyri roky sme v Slovnafte museli na ekológiu vynaložiť až 150 miliónov eur, ktoré naši konkurenti mimo EÚ investovať nemusia.
Nový minister hospodárstva Peter Žiga po nástupe do funkcie iste na radosť priemyslu vyhlásil, že mu zníži vysoké ceny elektriny a že zavedie spravodlivejšie pravidlá na udeľovanie investičných stimulov. Má ich dostať každý podnik, ktorý splní jasne uzákonené podmienky, a nie ako keď ich dnes selektívne udeľuje vláda. Napĺňa už svoje sľuby?
Mal by som sa s pánom ministrom stretnúť. Tak ak k tomu príde, budem sa o tom informovať. Zatiaľ som takéto prísľuby čítal iba v novinách, tak uvidíme. Veľkým problémom je tu aj školstvo. Stredný manažment si ešte vieme nájsť, ale veľký problém je s kvalifikovanými robotníkmi. Máme síce aj vysoké platy a rôzne slušné benefity, no v poslednom období mám pocit, že sa k nám hlási menej kvalitných ľudí. Na Slovensku treba radšej menej škôl, ale zasa na úrovni. Takých škôl, čo reagujú na potreby priemyslu. Duálne školstvo pritom problémy Slovnaftu nevyrieši, pretože my nie sme špecialisti na školstvo.
Aká bola najlepšia investícia Slovnaftu od vášho nástupu do podniku pred dekádou?
Sú to investície do našich zamestnancov. Ich mzdy sme zvyšovali napríklad aj počas krízy. Bez toho by nebola možná ani zmena myslenia našich ľudí. Naši zamestnanci dnes prichádzajú s nápadmi a inováciami. A práve na základe dobrých nápadov nám MOL odobruje investície pre ďalší rast. Tá zmena myslenia prináša na konci viac ako len investície do techniky. Hoci aj do techniky ide každoročne veľa peňazí.
Niečo nám elektromobilita zobrať môže, ale domnievam sa, že to bude skôr iba v jednotkách percent.
A ktorá investícia sa, naopak, vydarila najmenej?
Ide o našu dodnes nezrealizovanú snahu vybudovať paroplynový cyklus. Na tento projekt výroby elektriny zo zemného plynu sme síce neminuli veľa peňazí, ale investovali sme doňho veľa času a energie. Žiaľ, situácia na trhu a externé prostredie sa po výraznom poklese cien elektriny zmenilo, a preto sa projekt stal nerentabilným.
Ako vidíte rozvoj áut na elektrinu, ktoré sú konkurentom rafinérií? Budú na vašich pumpách niekedy bežné aj nabíjačky na elektromobily?
Budú. Prvú už máme na čerpačke za bratislavským mostom SNP a ďalšia bude zakrátko neďaleko od Slovnaftu, kde staviame novú čerpaciu stanicu a chceme tam mať viac inovatívnych vecí. Elektromobilita má ale ešte mnohé úskalia, o ktorých sa príliš nehovorí. Autá treba nabíjať ešte dosť dlho a aj dojazd je pomerne limitovaný. Treba si uvedomiť aj to, že čím bude viac áut na elektrinu, tým menej získa štát zo spotrebných daní z palív. Niečo nám elektromobilita zobrať môže, ale domnievam sa, že to bude skôr iba v jednotkách percent.
Od jari tohto roku skúšate premiérovo spracúvať už aj neruskú ropu, ktorú dovážate rozšíreným ropovodom Adria zo zaoceánskych tankerov prichádzajúcich do chorvátskeho prístavu Omišajl. Je pre vás táto ropa vhodná? Budete ju popri ruskej rope spracúvať čoraz viac?
To rozšírenie Adrie, do ktorého vložil MOL takmer 60 miliónov eur, bolo zasa dôkazom toho, ako myslíme nielen na zisky, ale aj na národné záujmy Slovenska. Spolu s reverzom Eustreamu je práve rozšírenie Adrie najdôležitejším projektom zvyšovania energetickej bezpečnosti krajiny za ostatných desať rokov.
A čo reálne využitie neruskej ropy?
Skúšame ju. Vieme z nej vyrobiť produkty, ale ešte nevieme, aký ma vplyv na naše spracovateľské technológie. To zistíme, až keď na nich budeme robiť pravidelnú údržbu. Neruská ropa má vyšší obsah síry a je tam vyššia pravdepodobnosť korózie technológií. Ale aj to sa dá riešiť. Zatiaľ sme nezistili nič, prečo by sme neruskú ropu mali vylúčiť. Pre tento rok plánujeme, že jej dovezieme a spracujeme vyše stotisíc ton. To sú necelé dve percentá našej celkovej rafinačnej kapacity. Stále vnímame ruskú ropu ako našu základnú surovinu, ale už máme aj alternatívu.
Tunajší tok ruského ropovodu Družba na rozdiel od plynovodu Bratstvo zatiaľ žiadne politické spory Ruska so Západom a Ukrajinou neohrozili, lebo neústi do žiadnej ukrajinskej rafinérie. Je určený len na zásobovanie niekoľkých stredoeurópskych krajín. Zároveň je však tento geopoliticky menej kľúčový ropovod už dosť zastaraný. Neobávate sa v budúcnosti o jeho funkčnosť?
Našu slovenskú časť udržiava Transpetrol v dobrom stave. Iné je to mimo územia Slovenska. Ale predpokladám, že ruská i ukrajinská strana budú mať aj naďalej záujem o príjmy z tohto tranzitu. Ukrajina má z Družby tranzitné poplatky a Rusko zatiaľ neexportuje ropu opačným smerom do Číny, ako pôvodne dúfalo. Čínska spotreba ropy sa nevyvíja až tak, ako sa čakalo pre pár rokmi. Európa bude mať pre ruský ropný priemysel nemalý význam ešte dlhé desaťročia.
Ropa sa už dva roky drží pod 50 dolármi za barel, a tak sa motoristi i priemysel tešia z nízkych cien. Ťažbári ropy však zároveň neinvestujú do nových vrtov, a tak jej môže byť časom málo a jej cena môže vystreliť prudko hore. Aký očakávate budúci vývoj cien ropy?
K nárastu rozhodne príde, lebo investície do ťažby sa naozaj nerobia. Ten nárast však môže nastať až o niekoľko rokov.
Môže ropa vyskočiť až na 150 dolárov za barel tak, ako to už svetová ekonomika zažila?
To je vážna otázka. Bude to naozaj závisieť od toho, ako dlho bude ropa ešte dole a nebude sa investovať do jej ťažby. Čím bude toto obdobie dlhšie, tým vyšší bude aj nový vrchol ceny ropy.
V súčasnosti v Ázii výstavba novej rafinérie či chemičky stojí rovnako ako v Európe. Ceny sa vyrovnávajú.
Budúce zdražovanie ropy postihne aj rafinérie zníženým dopytom po ich zdražených výrobkoch a opäť môže nastať ich ďalšie zatváranie. Ako to ustojí Slovnaft?
V spoločnosti MOL máme našťastie aj vlastné ropné vrty v rôznych častiach sveta, a tak na raste cien ropy budeme ako ťažbári aj zarábať. Tým, že sme komplexná skupina, vieme tlakom lepšie odolávať. Navyše, aj finančná disciplína koncernu MOL je veľmi dobrá. Máme veľmi nízke zadlženie v porovnaní s ostatnými veľkými ropnými spoločnosťami, a preto sme, pokiaľ ide o budúcnosť, optimisti.
A ako Slovnaft ustojí to, že zatiaľ sa síce ceny palív tvoria z nákladov bohatších krajín OECD, ale ak ich spotrebu ropy v krátkom čase preskočí rozvojový svet, tak sa palivá po celom svete môžu oceňovať podľa nižších nákladov na zamestnancov či ekológiu v Číne či Indii?
Trhy sa vyvíjajú. A to, čo je v rozvojovom svete dnes, o pár rokov platiť nemusí. Aj pred štyrmi rokmi bola cena petrochemických produktov v Ázii oveľa nižšia ako dnes. No dolár voči euru sa posilnil a narástol aj dopyt samotnej Ázie po petrochémii. A tak dnes sú už jej ceny v Ázii rovnaké ako v Európe. Aj my by sme dnes mohli naše plasty vyvážať až na ázijský kontinent. Navyše v Ázii stúpajú platy a sama viac myslí aj na ekológiu a bezpečnosť. V súčasnosti tam výstavba novej rafinérie či chemičky stojí rovnako ako v Európe. Ceny sa vyrovnávajú.
Pred časom váš analytik Marek Senkovič pre TREND uviedol, že Slovnaft je taký moderný, že sa v ňom zhasne ako v jednej z posledných rafinérií až po dočerpaní posledných zásob ropy. Vidíte to tak optimisticky aj vy?
Áno. Našou zásadnou výhodou je, že sa tu intenzívne investovalo už od konca deväťdesiatych rokov, keď ešte rafinérsky biznis mohol rátať s oveľa lepšími maržami z predaja palív ako dnes. Teraz by tie naše vtedajšie investície už nikto nerobil. Lebo brandža už tak nevynáša. Kto sa zmodernizovať nestihol, už to teraz nespraví a nedotiahne sa na našu úroveň.
Rozvoj vlastných čerpacích staníc je pre rafinérie zásadný. Zo samotných palív sú už dnes zisky oveľa nižšie ako donedávna.
Je možné, že by MOL Slovnaft niekedy predal? Údajne sa oň už dlhšie zaujímajú ruské energetické koncerny a v Európe sú čoraz aktívnejší aj majetní čínski investori.
Slovnaft je silnou súčasťou MOL-u. Vzájomné prepojenia na maďarské sestry sú zásadné. A čo som desať rokov vo vedení Slovnaftu, tak som nikdy nestretol žiadneho investora, ktorý by sa reálne zaujímal o prevzatie rafinérie. Všetci z rafinérskeho biznisu dobre vedia, že MOL Slovnaft nepredá.
Ako by mal napredovať rast Slovnaftu v oblasti čerpacích staníc, ktoré pre materský MOL spravujete nielen na Slovensku, ale aj v ďalších stredoeurópskych krajinách. Chce napríklad Slovnaft kúpiť prvé vlastné siete čerpacích staníc aj v Poľsku, kde dosiaľ pôsobíte iba tak, že tam prenajímate svoj brand niektorým tamojším pumpárom?
Aktuálne je na juhu Poľska viac ako osemdesiat čerpacích staníc, ktoré naši partneri prevádzkujú pod značkou Slovnaft. Nevylučujem síce, že sa táto forma spolupráce môže u severného suseda ďalej rozširovať, no okrem toho o zásadnejšej zmene v tejto oblasti neuvažujeme.
Chceli by ste čo najviac čerpacích staníc kúpiť v budúcich rokoch v Česku, aby ste sa tam mohli posunúť na pozíciu jednotky, podobne ako ste už dlhšie na Slovensku?
V Česku máme aktuálne 312 čerpacích staníc pod značkami MOL a Pap oil, pričom sa nám tam už v predstihu podarilo ukončiť rebrandig nedávno kúpenej siete Agip. Netajíme sa ambíciou byť číslom jeden na českom trhu. Ale skôr to vystihuje ambícia byť prvou voľbou pre českých zákazníkov, ako tam mať najviac staníc.
Chce Slovnaft kupovať čerpacie stanice aj v ďalších blízkych krajinách, napríklad v Rakúsku, Nemecku či na Ukrajine?
Aktuálne o tom neuvažujeme.
Pozeráte sa po ďalších čerpačkách aj na Slovensku, alebo to už nedovoľuje vaša terajšia trhová sila?
Pozeráme sa, ako sa tu rozvíja nová dopravná infraštruktúra. Teda sieť nových ciest prvej triedy a diaľničných úsekov. To sú prirodzene úplne nové miesta, kde by sme našim zákazníkom radi ponúkli naše produkty a služby. Rozvoj vlastných čerpacích staníc je pre rafinérie zásadný. Zo samotných palív sú už dnes zisky oveľa nižšie ako donedávna. Cieľom MOL-u je v krátkom čase predávať prostredníctvom vlastných čerpačiek až polovicu vyrobených palív a prerobiť čerpacie stanice na centrá služieb.
Aktuálne na svojich slovenských pumpách vo veľkom investujete do modernizácie predaja ich občerstvenia pod konceptom Fresh Corner a rozbiehate na nich aj logisticky náročný predaj potravín od menších regionálnych producentov. Vyplácajú sa vám tieto investície? Chodí na vaše čerpacie stanice viac ľudí?
Predaj nám na čerpacích staniciach medziročne narastá. Predaj produktov od lokálnych producentov vnímame ako nový projekt.
Rafinéria sa z arabských klieští vymaňuje poriadne nadopovaná
Bratislavská rafinéria Slovnaft v rukách maďarského koncernu MOL tento rok dokončila a spustila do testovacej prevádzky novú výrobňu základného plastového granulátu z ťažšie predajných zvyškov benzínu za tristo miliónov eur. Podnik síce každoročne investuje vysoké sumy na úrovni desiatok miliónov eur aj do jednoduchej údržby technológií, ale táto investícia preň naozaj nebola bežnou záležitosťou.
Od milénia najväčšia akcia
Naposledy prešla rafinéria obdobne zásadnou modernizáciou na prelome milénia, keď jej predchádzajúci vlastníci z radov ponovembrových zamestnancov a manažérov na čele so Slavomírom Hatinom zainvestovali do zvýšenia výťažnosti ziskových produktov. Odvtedy podnik ziskové benzíny, naftu, plasty či letecký petrolej a rôzne chemikálie vyrába až z vyše 86 percent spotrebovanej ropy. Ešte aj dodnes spracúvajú mnohé iné rafinérie iba zhruba dve tretiny ropy.
To, že Slovnaftu zostávajú stratové vykurovacie oleje a ropné zvyšky iba z každého siedmeho barelu využitej ropy, mu zabezpečilo vysokú konkurencieschopnosť v predaji kľúčových palív nielen v stredoeurópskych krajinách, ale aj v Nemecku a iných západoeurópskych štátoch. Táto investícia mu zabezpečila, že na rozdiel od množstva iných konkurentov má aj na ďalšie investície.
Zdroj: Maňo Štrauch
Odvtedy, ako po prelome milénia prevzal Slovnaft maďarský MOL, je práve investícia do plastov nielen najmasívnejšou, ale aj najdôležitejšou pre slovenskú rafinériu. Je totiž ráznou reakciou na zásadné zmeny, ktoré nastali v poslednom období vo svetovom biznise s plastmi. Ak by k modernizácii nedošlo, plastikárska noha Slovnaftu by sa dostala do existenčných problémov.
Chtiac-nechtiac lepší
Slovnaft sa rozhodol modernizovať plasty potom, ako ho pre staršie prevádzky na ich výrobu začali z trhu vytláčať lacnejší konkurenti z arabských krajín či USA. Tí totiž na ich produkciu na rozdiel od Európanov nevyužívajú ropu, ale pre nich zásadne lacnejší zemný plyn. Vďaka tomu napríklad krajiny Blízkeho východu medzi rokmi 2008 až 2014 zdvojnásobili podiel na svetovej výrobe plastov na dvadsať percent. Podiel Európanov, naopak, klesol z pätiny na štrnásť percent.
Mnohých výrobcov plastov na starom kontinente, závislých od ropy, dostal cenový tlak spomínaných konkurentov na kolená. Slovnaft síce s plastmi pokračoval, ale len za cenu vytváraných strát. Tie následne zhoršovali jeho celkové výsledky z výroby nosných palív. Donekonečna to však nešlo. Stratégovia fabriky vedeli, že ak chcú pre podnik plasty udržať, musia ísť do zásadného zefektívnenia ich výroby.
Inú možnosť ani nemali. Dopyt po benzíne v Európe klesá, a tak pre časť benzínov musel Slovnaft hľadať aj iné uplatnenie ako len v nádržiach benzínových motorov. Riešením je práve pretváranie benzínov na plastový granulát.
Stabilnejšie zisky a noví zákazníci
Nová bratislavská výroba plastov je zásadne efektívnejšia. Hoci na plastoch začal podnik zarábať už vlani, keď ešte disponoval len ich staršími výrobňami. Bol to však výsledok minuloročného pádu cien ropy a následného zlepšenia marží v globálnej výrobe plastového granulátu. Ropa nepadá s cenami stále, a tak trvalejšiu ziskovosť v plastoch môže Slovnaftu prinavrátiť iba ich nová výrobňa.
Navyše, táto investícia dostane rafinériu s jej plastmi aj na nové trhy, lebo je schopná produkovať ich širšie portfólio. „Nový sortiment bude obsahovať až 28 licenčných typov plastov,“ hovorí šéf Slovnaftu Oszkár Világi. Dosiaľ bolo možné ich granulát využívať hlavne na rôzne obalové fólie pre potravinárstvo, poľnohospodárstvo a stavebníctvo, ale aj na výrobu plastových izolácií, hračiek či záhradného nábytku. Nové typy budú vhodné aj na medicínske a hygienické pomôcky či na plastové dielce pre automobilový priemysel a stavebníctvo. Ale aj pre športový priemysel či výrobu textilu.
Partneri projektu:
|
|
Official image partner:
