Slovnaft bude doráňaný, ale chce byť medzi víťazmi

Hlavný ekonóm Slovnaftu - Marek Senkovič Zdroj: Milan David

Vlaňajšok, naopak, vyniesol petrochemický podnik k takmer rovnako vysokým ziskom, aké si pamätal ešte v predkrízových rokoch. Lebo ceny ropy po prvotnom páde z vyše 110 na päťdesiat amerických dolárov za barel zostávali dlhšie na stabilnej úrovni.

Koncom minulého a začiatkom tohto roka však nastala ďalšia prudká korekcia ceny ropy až na tridsať dolárov za barel. Odborníci dokonca hovoria o ďalšom páde cien na dvadsať či len desať dolárov. Celý rafinérsky biznis zostáva v napätí. A to nielen z ďalšieho preceňovania starších zásob. Už aj minulosť ukázala, že príliš zjednodušená rovnica o tom, ako si rafinérie dobre žijú z lacnej ropy, neplatí. Ak je lacná pridlho, skôr ich to poškodzuje. Navyše po prudkom páde prichádza aj prudké zdraženie ropy.

Oba scenáre s príliš nízkymi a následne vysokými cenami budú prečisťovať spracovateľov ropy od slabších hráčov. Slovnaft však dúfa, že práve on môže byť medzi tými, čo prežijú. Vďaka rozumným investíciám, ktoré už uskutočnil alebo ich plánuje.

Po smútku nebývala oslava

Štart globálneho boja o ropu zastihol slovenskú rafinériu v rukách maďarského MOL-u na jeseň roku 2014 v pozícii, keď mala zhruba vyrovnané hospodárenie. Ale nutnosť precenenia zásob jej vystavil účtovný mínus presahujúci 90 miliónov eur, a tak skončil podnik predminulý rok v rekordnej strate 72 miliónov eur.

Vlaňajšok priniesol zásadný obrat. „Minulý rok sme mali jedinečne dobrý. Taký, aký tu už dávno nebol. A aký sa už asi ani dlho nezopakuje,“ hovorí hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič. Za prvých deväť mesiacov minulého roku podnik zarobil 179 miliónov eur. Len o necelú tretinu menej ako za celý posledný predkrízový rok 2007. Po ňom na sedem rokov zavládlo v rafinérii striedanie nevýrazných ziskov a strát s kumulatívnym ziskom sedem miliónov eur.

Ťahúňom vlaňajšej ziskovosti bolo zásadné zlepšenie biznisu s plastmi, ktoré sú doplnkovým produktom rafinérie popri nosných benzínoch a nafte. Plasty tvoria len šesť percent výroby podniku, ale priniesli mu až tretinu zisku.

Ešte donedávna boli pre fabriku stratové kvôli ich lacnejším producentom zo zemného plynu. Mnohé výroby plastov však ich výrobcovia v predchádzajúcej náročnej dobe pred zlacnením ropy pozatvárali a pre silnejúci dolár európsky trh aktuálne opúšťajú aj viacerí americkí producenti. Marža z európskeho biznisu s plastmi z každej spracovanej tony ropy donedávna predstavovala len okolo dvesto eur. Vlani vyskočila na skoro šesťsto eur.

O pätinu silnejší dolár voči euru zlepšoval rafinériám aj iné biznisy. „Vlani nám prerábali iba vykurovacie oleje, aj to menej ako inokedy,“ pokračuje M. Senkovič. Celková rafinérska marža z každého barelu využitej ropy vlani v Európe vzrástla z jeden a pol na vyše sedem dolárov.

Jazdí sa do prasknutia

Rafinériám pomohol aj hlad vodičov po lacnejších palivách. A šetrnejší Slováci na minuloročné ceny nafty i benzínov znížené zhruba o pätinu reagovali nadšenejšie ako iní Európania. Na starom kontinente stúpla vlani medziročne celková spotreba ropy o jeden a pol percenta. Ale Slovnaft vo svojej sieti tunajších čerpačiek, ktoré predstavujú tretinu objemu slovenského trhu, predal až o trinásť percent palív viac.

Hladnejší domáci trh navyše zabezpečil, že Slovnaft v roku 2015 nemusel