Až donedávna som si myslel, že patril do skupiny študentov popravených 17. novembra 1939 v Prahe. Nebolo to tak, vo veku dvadsaťdva rokov ho popravili až na jar 1945. Nevie sa, za čo.
Ale 17. novembra 1939 popravili deväť iných študentov českých vysokých škôl, ďalších 1 200 poslali do koncentračných táborov a vysoké školy na území Protektorátu Čechy a Morava zavreli. Tento deň bol reakciou na manifestačný pohreb študenta Jana Opletala, jedného z Čechov zabitých nacistami pri oslavách mesiac predtým. V roku 1941 bol v Londýne 17. november vyhlásený za Medzinárodný deň študenstva.
Pôvodne to bol sviatok celého demokratického sveta, neskôr si ho komunisti prisvojili. Napriek tomu sa v Česku dodnes začína každý 17. november položením kvetín pri vtedajších študentských internátoch ako spomienka na rok 1939. Až následne sa oslavuje rok 1989 na Národnej triede.
Denník Stredoeurópana: Bitka na Bielej hore a fiľakovský sandžak
Na Slovensku sa v tie dni diali úplne iné veci než v protektoráte. Slovenský štát mal za sebou prvú víťaznú vojnu – po boku nacistického Nemecka proti Poľsku. Na konci októbra Jozefa Tisa zvolili za prezidenta, premiérom sa stal Vojtech Tuka. Na Slovensku sa možno aj preto oslavuje len 17. november 1989.
Medzi študentmi popravenými v Prahe v roku 1939 však nájdeme aj Slováka, pracovníka slovenského konzulátu Marka Frauwirtha. Nebol náhodnou obeťou nacistov, ale skutočným odbojárom, ktorý slovenskými vízami pomohol dostať sa po okupácii „balkánsku cestou“ na Západ viac ako dvom tisícom Čechov. Medzi nimi aj neskoršieho legendárneho novinára Pavla Tigrida.
Po Frauwirthovi sa na rozdiel od študenta Votavu nevolá žiadna ulica. V Tvrdošíne mu v roku 2018 odhalili na základnej škole, kam chodil, pamätnú tabuľu na mieste tej, ktorá v roku 1989 zmizla. Väčšina Frauwirthovej rodiny skončila ako mnoho iných Židov zo Slovenska v nacistických plynových komorách. V roku 1945 Marka Frauwirtha medzi prvými vyznamenal prezident Československa Edvard Beneš vojnovým krížom. Možno by si tento skutočný slovenský hrdina roku 1939 zaslúžil aj slovenské ocenenie. Keď už spoločne slávime ten 17. november.
