Slovenský šéfdizajnér v Ghost Bikes: Urobiť dobrý bajk je alchýmia

Na túto tému sa s M. Lukáčom bavíme počas jeho zastávky na ceste do sídla firmy v Nemecku. Do Bratislavy v poslednom čase mieril aj preto, lebo je predsedom poroty Národnej ceny za dizajn, ktorá bude vyhlásená 13. októbra. Počas fotenia pred rozhovorom svižne lieta na bajku a efektne šmykuje. Vidno, že produkt, na ktorom robí, má aj v nohách.      

Musí byť človek v bicyklovej firme zapálený cyklista?

Je to veľmi dôležité. Nemusí ním byť, keď do nej prichádza, ale chtiac nechtiac sa ním stane. Ja som tento prípad.

Ako ste sa do Ghost Bikes dostali?

Predo mnou vo firme pracoval ako dizajnér Slovák Ján Poliak, ktorý pri odchode chcel za seba nájsť náhradu. Dostal na mňa odporúčanie, poslal som teda životopis aj portfólio a onedlho som sa stretol s majiteľom firmy v Nemecku. Padli sme si do oka a o dva týždne som tam odcestoval natrvalo. 

Marián Lukáč Zdroj: Maňo Štrauch

Na to, že ide o globálne činnú firmu s tristo ľuďmi, to znie dosť jednoducho.

Vtedy to bolo naozaj relatívne jednoduché, pretože firma ešte nedávno fungovala takmer ako rodina. Robilo sa to, čo povedal šéf, ktorý vo firme každého poznal po mene a vedel o každej súčiastke. Aj organizačná štruktúra bola „garážová“. Všetci sedeli okolo jedného stola a šéf ukazoval prstom a dirigoval.

Akú úlohu ste vo firme dostali?

Nastúpil som ako dizajnér pre „color and trim“, čiže pre nálepky a farby. Veľmi rýchlo však vo firme zistili, že je to pre mňa málo, a o pol roka som bol šéfom marketingu a dizajnu. Videli, že mám skúsenosti a že som schopný vyplniť medzery medzi oddeleniami – vývojom, dizajnom, marketingom a predajom. Takto to fungovalo štyri roky, kým som nastavil procesy korporátnej štruktúry a zostavil kompetentný tím. Asi pred pol rokom som to celé odovzdal a odvtedy som šéfdizajnér a venujem sa naplno len produktu. Preto som tam prišiel. Ale na to, aby som si to mohol naplno užiť, museli sme najprv nadizajnovať firmu.

Prečo to bolo nutné?

Firmu založili takmer pred štvrťstoročím nadšenci, ktorí neboli dizajnéri ani konštruktéri, dokonca ani obchodníci. Boli to chalani, ktorých bavili bicykle a chceli rozbehnúť niečo svoje. Vtedy bolo pomerne jednoduché doviezť súčiastky z Taiwanu, poskladať bicykel a predať ho. A zisk bol veľmi zaujímavý. Takto to fungovalo vo väčšine firiem ešte pred piatimi rokmi. Situácia sa však zmenila, a preto sa pre mňa, keďže sa celý život metodicky zaoberám dizajnom, objavila zasľúbená zem. Zrazu som mohol uplatniť všetko, čo som sa doteraz naučil.

Produkty číslo jeden sú dnes e-bajky. Musí ich mať v ponuke každý výrobca

Čiže pôvodne firmy iba skladali komponenty a predávali bicykle ako svoje výrobky?

Áno. Nalepili na to svoje nálepky a postriekali to svojimi farbami. To bolo celé. Neodohrával sa tam dokopy žiadny seriózny vývoj.

Marián Lukáč Zdroj: Maňo Štrauch

Čiže aj v Ghost Bikes pochopili, že potrebujú seriózny vývoj a prístup k dizajnu.

Pre firmy v tomto segmente sa to stalo nevyhnutné, ak chceli prežiť. Veľa firiem skrachovalo, pretože okrem poskladaného produktu nevedeli ponúknuť žiadnu pridanú hodnotu.

Čo teda znamená robiť šéfa dizajnu v bicyklovej firme? Povedzme, že idete navrhnúť nový typ. Čo sa deje?