Slovenský priemysel ničí energetická búrka a nečinnosť vlády

Nikde v Európe nie je v súčasnosti situácia dramatickejšia ako v Spojenom kráľovstve. Palivo na prídel, prázdne regály v obchodoch, krachy dodávateľov energie, odstávky výrobcov umelých hnojív či mastné účty domácností za cenu zemného plynu a elektrickej energie. Prudký nárast cien v posledných týždňoch spôsobil pozdvihnutie v krajine, ktorá nezabudla na hlbokú krízu z prelomov rokov 1978 a 1979.

„Zima nespokojnosti,“ ktorú spôsobila vysoká inflácia a nedostatok energií, vtedy vyvolala tisíce štrajkov a nakoniec pád labouristickej vlády. V súčasnosti sa môže situácia zopakovať nielen na Britských ostrovoch. Politické následky energetickej krízy začína cítiť aj Brusel a čoskoro môže zabolieť mnoho európskych vlád.

Kým sa politické dôsledky len dostavia, tie ekonomické už dávno prišli. Akútne ich pociťujú európske priemyselné giganty, najmä tie, ktoré sú závislé od energií. A spoločne tvrdia, že následky súčasnej energetickej krízy budú zásadné a dlhodobé.

Prehnané ambície

Európska únia má bezpochyby najambicióznejšie klimatické ciele zo všetkých veľkých ekonomík. V polovici júla ich podčiarkla novým balíkom s názvom Fitfor55, keď akcelerovala snahu výrazne znížiť emisie oxidu uhličitého. Pôvodný plán hovoril o cieli emisií na rok 2030 o 40 percent z roku 1990. Fitfor55 ich má znížiť ešte radikálnejšie, až o 55 percent. Takýto razantný krok neostal bez reakcie.

Systém emisných povoleniek zaviedla Únia už v roku 2005, no až donedávna mal iba parciálny ekonomický vplyv. Počas minulej dekády sa ich priemerná cena pohybovala v okolí desiatich eur na tonu. Táto cena pre emitentov CO2 nepredstavovala dramatické náklady. Všetko sa však začalo rýchlo meniť na konci minulého roka, keď sa objavili prvé informácie o sprísňovaní klimatických cieľov.

Práve Fitfor55 rozšíri systém potreby emisných povoleniek na nové ekonomické segmenty, ako je doprava alebo energetika budov. To na jednej strane prinieslo okamžité zvýšenie dopytu po povolenkách a na druhej strane výrazné zníženie ich ponuky. Ich cena prudko vzrástla, keď sa od začiatku tohto roka takmer zdvojnásobila.

Systém povoleniek má svoju logiku. Čím väčší emitent CO2, tým viac povoleniek musí nakupovať. To ho odrádza od produkcie CO2 a, naopak, stimuluje používať čistejšie technológie.

Super ambiciózne ciele Európskej únie však spôsobili, že na trhu vznikla zvláštna situácia – odchod od používania fosílnych palív bol príliš rýchly, no nástup nových čistejších zdrojov energií nebol dostatočný. A prejavil sa ako málo efektívny.

Prax ukázala, že súčasná spoľahlivosť obnoviteľných zdrojov je nízka. Energetická kríza v Spojenom kráľovstve je toho najlepším príkladom.

Vetru nerozkážeš

Prvé tri septembrové týždne zaznamenali britské veterné elektrárne najnižšie množstvo vetra za posledných päť rokov. Vyrobili tak iba 40 percent typickej produkcie elektrickej energie pochádzajúcej z vetra.

Mimochodom, podobná situácia vznikla aj v Európe, keď napríklad Nemecko dosiahlo iba polovičnú produkciu oproti dlhodobému priemeru. Veterná energia pritom tvorí 18 percent podielu na výrobe elektrickej energie v Spojenom kráľovstve. Jej podiel v minulom mesiaci poklesol na mizivé dve percentá. A tak museli nastúpiť alternatívy.

Pri dlhodobo plánovanom odstavovaní jadrových elektrární a ešte agresívnejšom odstavovaní uhoľných elektrární je prirodzenou náhradou vetra spaľovanie zemného plynu. Za bežných okolností dokáže byť zemný plyn relatívne ekologický a flexibilný zdroj energie. To je aj dôvod, prečo v Spojenom kráľovstve stojí za produkciou až 40 percent elektrickej energie.