Slovenský investičný luxus

Neodmysliteľnou súčasťou takého mechanizmu je efektívny centrálny depozitár – evidencia toho, kto, kde, kedy a za koľko nakúpil či predal doma emitované akcie a dlhopisy. Slovensko z tohto pohľadu nie je štandardnou ekonomikou hneď dvakrát. Burzu cenných papierov síce má, no možno ju označiť všelijako, len nie za funkčnú. A podobne možno opísať aj existujúci Centrálny depozitár cenných papierov, ktorého jediným akcionárom je práve burza (väčšinový podiel v burze vlastní štátom ovládaný Fond národného majetku, v rámci ukončenia činnosti fondu má podiel v burze prejsť na ministerstvo financií). Depozitár sa spomína hlavne v súvislosti s každoročnými poplatkami pre ľudí, ktorí si ešte počas kupónovej privatizácie nakúpili akcie rôznych podnikov. Väčšina z nich je už v konkurze alebo likvidácii, no keďže depozitár vyrubuje poplatky z nominálnej – pôvodnej hodnoty papierov na svojich účtoch, musia ich majitelia aj za bezcenné akcie platiť každoročne niekoľko eur.

A neštandardnou ekonomikou sa Slovensko stane aj do tretice – namiesto jedného depozitára bude mať tunajší takmer nejestvujúci kapitálový trh hneď dva registre cenných papierov.