Hospodársky rast Slovenska to však zatiaľ veľmi nespomaľuje, lebo už nie je taký závislý od čistého vývozu z krajiny, ako bol v prvých pokrízových rokoch.
Vývoz netvorí väčšinu HDP
Slovenský vývoz výrobkov a služieb dosiahol vlani hodnotu viac ako 69 miliárd eur, čo je v porovnaní s ročným hrubým domácim produktom (HDP) takmer 92 percent. To však neznamená, že viac ako deväť desatín miestnej produkcie vytvára export.
Kým objem vývozov tvoria tržby z dodávok za hranice, HDP sa počíta ako objem celkovej produkcie očistený o medzispotrebu, teda o prevádzkové náklady (okrem osobných). Ak priemysel tvorí menej ako štvrtinu HDP a väčšina v krajine vyprodukovaných výrobkov smeruje na vývoz, ich pridaná hodnota spolu so súvisiacou dopravou a vývozom služieb môže tvoriť obdobný podiel na celej ekonomike. Teda niečo medzi jednou pätinou a štvrtinou.
Aj to je však vysoké číslo a Slovensko zaraďuje k obchodne najviac otvoreným ekonomikám na svete. Súvisí to s jeho malou rozlohou, polohou v rámci jednotného európskeho trhu, ale aj s vysokým prílevom zahraničných investícií v uplynulých rokoch.
Výrobné závody v krajine sa najmä v prvej dekáde tohto storočia zaradili do dôležitých západoeurópskych dodávateľských reťazcov a znásobili tak miestny vývoz i dovoz. Takáto vysoká otvorenosť SR umožnila zarábať na produkcii pre vyspelé trhy, avšak zároveň miestne hospodárstvo vystavuje výkyvom zahraničného dopytu.
To sa ukázalo najmä v krízovom roku 2009, keď slovenská ekonomika poklesla viac ako susedné či aký bol priemer únie. Odvtedy však produkcia na vývoz slušne rástla, podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky zrejme aj vďaka spoločnej európskej mene, možno až o desatinu.
Silné automobilky
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
