Slovenský e-government? Veľa ítečkárov, málo kreatívcov

Používate digitálne služby štátu? Ako ste s nimi spokojný?

Vo firme používame napríklad jednotnú colnú deklaráciu alebo daňové priznania. E-služby veľmi zjednodušili prácu, ale stále sú dosť komplikované. Keď desať rokov dookola podávame DPH priznania, tak formulár by mohol byť predvyplnený.

Ja osobne mám eID [nový čipový občiansky preukaz], ale keď som si ho vybavoval, nedostal som čítačku, lebo sa práve minuli, takže nemám zaručený elektronický podpis. Okrem toho pracovníčka na polícii ma od neho odhovárala s tým, že to trvá dlhšie a aj tak mi bude nanič. Myslím si, že projekt eID je dobrý, ale jeho nasadzovanie je problém.

Rozmach e-governmentu teda brzdí najmä prístup úradníkov?

Je to významný, ale nie jediný problém. Jeden z hlavných problémov je nedokončená reforma verejnej správy. Najprv sa mali optimalizovať procesy medzi občanom a inštitúciou a medzi inštitúciami navzájom. Niečo sa zrealizovalo, ale nie všetko. A tak sa informatizovali nezreformované a neefektívne procesy. Výsledok je, že fungujú rovnako neefektívne, len oveľa rýchlejšie a ešte to aj niečo stálo.

Navyše, ľudia čoraz viac využívajú digitálne služby, napríklad internetové bankovníctvo, a porovnávajú ich. Od mnohoročnej informatizácie mali vysoké očakávania, ale realita vo veľkom zaostáva.

Nie je toto zaostávanie spôsobené aj tým, že dodávatelia e-governmentu nezvládli svoju úlohu?

Dodávateľ dodá to, čo si odberateľ objedná. Keď elektronickú službu nasadzuje v komerčnej firme, priebežne s ňou komunikuje: či v danej oblasti nie je niečo nové, či by sa napríklad nemala vytvoriť mobilná aplikácia. To v štátnych projektoch nie je možné. A je to chyba. Prečo je dizajn portálu Slovensko.sk taký, aký je? No lebo bol vymýšľaný pred štyrmi-piatimi rokmi.

Nemalo byť v záujme dodávateľa, aby projekt dopadol dobre a portál vyzeral príťažlivo, aby mohol byť jeho výstavnou referenciou?

Malo by to tak byť. Dodávateľ môže ponúknuť zlepšenia, ale keď ich odberateľ neprijme, či už sú zadarmo alebo sa zmení cena – čo je vo verejných obstarávaniach problém –, tak sa môže aj na hlavu postaviť.

Dizajn webstránky v zákazke konkrétne definovaný určite nie je.

Ale objednávateľ ho do istej miery definuje tým, čo všetko má webstránka robiť. Ak požaduje príliš veľa funkcionalít, skomplikuje sa jej používateľská prívetivosť. Pokiaľ ide o portál Slovensko.sk, myslím si, že na ňom robilo veľa ítečkárov, ale málo kreatívnych ľudí, čo sa týka webového dizajnu. Stránka je preto nemoderná, komplikovaná z hľadiska navigácie a vyhľadávania...

My sme [ITAS] vlani v lete navrhli, aby sa čo najskôr spravil audit portálu nezávislým testerom. To sa aj udialo napriek počiatočnému odporu NASES-u [predvádzkovateľa webu, vládnej Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby]. Teraz sa portál na základe výsledkov auditu prerába a s napätím čakáme, ako to dopadne.

Nemalo byť takéto testovanie súčasťou projektu? Prečo ho nezabezpečil alebo naň aspoň netlačil samotný dodávateľ?

To sa treba spýtať dodávateľa [spoločnosť Swan] a NASES-u. Podľa mňa tam sedelo príliš veľa ítečkárov, ktorí boli presvedčení, že toto riešenie je dobré. Zabudli na to, že treba hovoriť s bežnými používateľmi.

Povráva sa, že mnohé informatizačné projekty vznikli nie kvôli tomu, že ministerstvá ich potrebovali, ale preto, že IT firmy, ich šéfovia a obchodníci, potrebovali kontrakty a prácu pre svojich ľudí. Viete o tom?