Slovenský dizajnér z Volva: Kreslíme budúce vzťahy ľudí s autami

Kedy počas školských čias ste už vedeli, že vaša kariéra bude spojená s automobilovým priemyslom?

Obaja moji rodičia sú lekári, predpokladalo sa teda, že týmto smerom by som sa mal uberať aj ja. Skúšal som uvažovať nad akýmsi kompromisom – stomatológiou, lebo tam sa dá aspoň modelovať chrup. Keďže však rodičia zistili, že autá sú naozaj moja vášeň, viedli ma k tomu, aby som študoval matematiku a fyziku, lebo zo mňa bude inžinier. Ale ani to nebolo ono. Ako 14-ročný som zisťoval, či existuje niečo ako automobilový dizajn. Existoval. Nie na strednej, ale na univerzite. Teraz viem, že to nie sú len motivačné citáty, ale je to pravda: keď ste o niečom vnútorne pevne presvedčení, treba za tým ísť aj napriek tomu, že to okolnosti neuľahčujú.

Študovali ste na univerzite v strednom Anglicku. Prečo tam?

Univerzita v Coventry patrí do prvej pätky škôl zameraných na automobilový dizajn. Navyše, moji rodičia sa kvôli práci presťahovali do Anglicka, takže všetko do seba zapadlo.

Na Slovensku alebo v Česku nebola vhodná škola?

Ale áno. Napríklad Ateliér Transport dizajn na bratislavskej VŠVU, ktorý vedie Štefan Klein [spoluautor konceptu lietajúceho auta AeroMobil], má veľmi dobré renomé aj v zahraničí a vyšlo z neho viacero uznávaných absolventov. Kvôli práci rodičov mi však viac vyhovovala Coventry University. Aj keď rodičia sa z Anglicka vrátili domov ešte predtým, než som začal študovať.

Už v druhom ročníku na vysokej ste pracovali pre Jaguar Land Rover. Je bežné, že v dizajnových štúdiách veľkých automobiliek sú aj mladší študenti?

To neviem, ale môj prípad bol dosť