Na Slovensku vyčíňa zhubnejšia nákaza než koronavírus

Vláda je tu na štyri roky, pandémia koronavírusu by sa mohla skončiť do niekoľkých mesiacov, ale sudcovia sú doživotne vymenovaní strážcovia základného stavebného prvku každej spoločenskej dohody – spravodlivosti. Keď zlyhá ten, zosype sa celá stavba. Ľudia prestanú veriť systému, začnú si vytvárať paralelné štruktúry a voliť extrémistov. Na spoločenskom výslní sa ocitnú lotri, ktorí kradnú a vraždia, bežní ľudia schudobnejú, investori sa stratia a ekonomika sa začne prepadať. Tento proces funguje v každej krajine, kde sú rozsudky na predaj a kde je jeho intenzita len otázkou miery prehnitosti justície. Na Slovensku ide o dlhodobý problém, čo dokazuje aj to, že súdnictvu dôveruje len zhruba pätina občanov. Každý minister spravodlivosti sa pri nástupe do úradu dušoval, že tento chronický problém vyrieši. Nikto neuspel.

Paradoxne, proces skutočnej očisty slovenskej justície sa podarilo nechcene naštartovať až Marianovi Kočnerovi. Keby sa polícia nedostala k chúlostivým dátam v jeho mobile, Monika Jankovská by si ďalej užívala mandát štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti a ďalej by v talári vybavovala, čo treba.

M. Kočner a ďalší jemu podobní gauneri by si naďalej za malé vianočné, kabelku, iPhone či inú misu šošovice kupovali rozsudky, a čo je najhoršie, zvyšok mužov a žien v talároch by mlčal. Tak ako väčšina z nich mlčala, keď Štefan Harabin vykrúcal justícii krk. Niektorí z nich majú rovnaký charakter, niektorí nechcú