O slovenskom zdravotníctve nemajú politici ucelenú víziu

Absencia vízie zdravotníctva zhoršuje jeho stav a vyhliadky na najbližšie obdobie. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Agel Michala Pišoju sa dá aktuálny stav opísať ako status quo s mierne klesajúcou tendenciou. Na dôležité reformy politici nemajú odvahu. Nie je to však celkom ich chyba, skôr vôľa voličov. 

Kto príde s nápadom

Ak reformy a vízie nepredstavujú politici, musí ich ponúknuť niekto iný. S jednou víziou prišla autorská dvojica Peter Pažitný a Rudolf Zajac. Ešte pred vydaním ich tretej knihy však istú víziu predstavil analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS) Martin Vlachynský, ktorý v roku 2021 vydal publikácie Zisk, konkurencia a nárok pacienta a Reformný reštart v zdravotníctve.

Pri rozmýšľaní o zdravotníctve sa zabúda na to, že zdravotníctvo je sektor, ktorý poskytuje služby, a spotrebiteľ či pacient by teda mal byť ako zákazník v centre záujmu. Fakt je, že čím je štát bohatší, tým vyšší je dopyt po zdravotnej starostlivosti. V minulosti spotrebitelia nevyžadovali až také veľké množstvo starostlivosti.

Ako píše M. Vlachynský, „ľudia bohatnú a ich dopyt po službách spojených s manažmentom zdravia sa zvyšuje rýchlejšie ako dopyt po iných statkoch (dodatočnými dňami zdravého života sa nedá ‚prejesť‘)“. Priemerne žije celá populácia dlhšie a náklady na zdravotnú starostlivosť rastú alebo by aspoň logicky mali rásť. Práve tu je kameň úrazu, keďže sa to deje len minimálne.

Ako ďalej

Minulé vlády a čoraz viac i tá súčasná uverili, že rozkážu vetru-dažďu. Podľa šéfa poisťovne Dôvera Martina Kultana je súčasná vláda v zdravotníctve asi najľavicovejšia, akú sme kedy mali.

Podľa tézy P. Pažitného náš zdravotný systém poskytuje za málo peňazí málo muziky. Štátne zdroje v zdravotníctve stúpajú minimálne a pri rozpočte na zdravotníctvo v roku 2022 dokonca vzhľadom na infláciu klesnú. Posledný človek, ktorý tvrdí, že inflácia bude vplyvom nových peňazí v systéme krátodobý problém, je šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová.

Sektor zdravotníctva je možné dofinancovať len masívnym zvýšením daní a odvodov a ich redistribúciou do sektora, čo je nepopulárny krok, pri súčasnej výške daní a odvodov neželaný. Druhý spôsob je zaviesť poplatky v zdravotníctve a zadefinovať nárok pacienta.

Diskutuje sa o tom sedemnásť rokov, no bez výsledku. Bez zvýšených finančných dôsledkov nebude žiadna reforma zdravotníctva úspešná, investičný dlh v zdravotníctve je podľa odhadov Asociácie nemocníc Slovenska okolo desať miliárd eur.

Zdravotníctvo je odbor bohatý na inovácie, ktoré podľa M. Vlachynského rozširujú ponuku tovarov a služieb nielen v oblasti „tradičnej“ zdravotnej starostlivosti, technológií a liekov, ale vytvárajú sa celé nové pododvetvia (nositeľné zariadenia, aplikácie, analýzy dát, cvičebné a rehabilitačné systémy a podobne).

Cieľom rastúcej ponuky je i rastúci dopyt, ktorý naráža na limitované zdroje. Mnohé štáty však dopyt neobmedzujú stúpajúcou cenou, čo vytvára ideálne podhubie pre nadspotrebu. Ako píše M. Vlachynský, socializované zdravotné systémy dominujúce vyspelým ekonomikám sú „obecnými pastvinami“, ktoré motivujú ľudí k ekonomicky nadoptimálnej spotrebe.

Lenže spomínané nové služby a medicínske výkony sa zo solidárneho zdravotného poistenia nebudú dať financovať. V priamom prenose teda podľa autora uvidíme nárast ponuky retailových služieb spojených s manažmentom zdravia fungujúcich (aj) mimo systému tradičného socializovaného zdravotníctva, s priamou finančnou účasťou spotrebiteľa.

Táto zmena nastane v sektore tradičných ambulantných služieb a jednodňovej chirurgie a rastom nových služieb napríklad i v oblasti laboratórnej (krvné testy, DNA testy...) a inej diagnostiky či finančných služieb, ktoré umožnia aj nákup náročnejšej terapie (napríklad poistenie príjmu v prípade rakovinového ochorenia a podobne). Tieto služby sa podľa autora už dnes rozvíjajú aj na Slovensku.

Dvojcestné zdravotníctvo