Thajské mango, mexická papája či argentínske jablko. Sladké ovocie láka domáce a zahraničné maškrtné jazyky. Aj v prenesenom význame slova – fungujúce krajiny s lacnou a so vzdelanou pracovnou silou sú pre zahraničný kapitál zdrojom nadpriemerných príjmov. Rozvíjajúcim sa štátom na revanš dávajú šancu zvýšiť svoju životnú úroveň. Slovensko nie je v tomto smere výnimkou.

Kým Volkswagen u nás vyrába automobily už odnepamäti, PSA Peugeot Citroën a Kia Motors sa pridali „až“ v roku 2006. Vláda Mikuláša Dzurindu spravila zo Slovenska automobilovú veľmoc. Medzinárodné koncerny lákala okrem perspektívneho podnikateľského prostredia blízkosť západných trhov.

Keď však svoju továreň v roku 2018 otváral Jaguar Land Rover, situácia sa zmenila. Atraktivita slovenského podnikateľského prostredia ostala mýtom, pracovná sila už nebola lacná a jej vzdelaná časť bola v čase ekonomického boomu rozchytaná.

Slovensku v konkurenčnom boji o zahraničný kapitál neostalo nič iné, iba vládne stimuly. Posledné ľahko dostupné ovocie v podobe prilákania ďalšej montážnej linky sa zjedlo.

A potom prišiel rok 2020. Ukázalo sa, že koronavírus v spojení so „sladkým ovocím“ spôsobuje bolesť brucha. Slovenská ekonomika už v marci prakticky skolabovala. V apríli sa situácia ešte zhorší pod vplyvom extrémnych preventívnych opatrení na jednej strane a nedostatočných stimulov na druhej.

Keď koronakríza odznie, Slovensku ostane vysoký dlh, drahá pracovná sila, nízka produktivita práce a jednostranné zameranie na výrobu automobilov – luxusného statku, po ktorom sa dramaticky zmení dopyt. 

Nové „ovocie“ na slovenskom strome už bude iba kyslejšie a ťažšie dostupné. Vlády Roberta Fica sa nenamáhali postaviť rebrík, ktorý by dokázal dosiahnuť ďalej – zvýšiť pridanú hodnotu slovenskej výroby. Kabinet Igora Matoviča pokračuje v podobnom duchu a nemá ambíciu ani víziu vytvoriť základy udržateľného a dlhodobého rastu domácej ekonomiky.

Slovensko už nemá zahraničnému kapitálu čo ponúknuť
 

Je preto možné, že Slovensko čaká podobný osud ako Thajsko, Mexiko či Argentínu – odchod zahraničného kapitálu v čase ekonomických problémov.

Slovensko stratilo svoju konkurenčnú výhodu. Naopak, dostalo sa do pasce stredného príjmu a zahraničnému kapitálu už nemá čo poskytnúť.

Vlastný kapitál pritom hanebne prejedá. Dobiehanie západnej Európy sa v roku 2020 končí. Ostáva iba lacný populizmus. Práve boj s ním môže byť najväčšou výzvou Slovenska v tomto storočí. Hneď po tom, ako ustúpi bolesť brucha.