Slovensko stratilo príťažlivosť. Pre zahraničné firmy je menej atraktívne už iba Albánsko

Najčastejšia odpoveď v čínskom prieskume, prečo ľudia pijú bublinkový čaj, znela: „Život je ťažký a niečo sladké ťa urobí šťastnejším.“ Bublinkový čaj sa stal veľkým hitom medzi tamojšou mládežou, ktorá si môže miešať rôzne typy čaju, príchutí a ďalších prímesí. Bublinové čaje získali takú popularitu, že dokázali stvoriť až šiestich miliardárov, píše Bloomberg. 

Šanca, že by sa takýto počin podaril na Slovensku, je nulová. Vôbec pravdepodobnosť, že by sa zo slovenského podnikateľa s čajmi stal čo i len milionár, prakticky neexistuje. Dôvod je jednoduchý – veľkosť trhu. Na každého Slováka pripadá 261 Číňanov. To znamená, že čínsky trh je zhruba 200-násobne väčší než slovenský. Veľkosť trhu je pritom pre úspech podnikania kľúčová premenná. 

Úspory z rozsahu

Teória hovorí jasnou rečou: veľké krajiny majú veľké výhody z úspor z rozsahu. Väčší trh prináša nižšie náklady na jednotku produkcie. Znamená to nižšie ceny, viac investícií a väčšiu rokovaciu silu. Takéto prostredie vytvára konkurenčnejšie firmy v celosvetovom meradle, ktoré sú odmenené prílevom nového lacného kapitálu ďalej podporujúceho podnikanie. Za inak nezmenených podmienok veľké trhy ponúkajú viac príležitostí. Naopak, malé trhy
výrazne limitujú podnikateľské možnosti. 

To je dôvod, prečo každý úspešný podnikateľ na Slovensku musí expandovať. Ak neexpanduje, skôr či neskôr narazí na stagnáciu rastu tržieb a ziskov. Konkurencia v iných krajinách nespí a cez úspory z rozsahu preniká na Slovensko. Preto mnohým oblastiam ekonomiky dominujú zahraničné firmy. A bude to ešte horšie, keďže Slovensko vymiera. V roku 2020 dosiahla populácia v krajine necelých 5,5 milióna ľudí a odvtedy sa rok čo rok znižuje. Slovensko má populačný vrchol za sebou. To znamená, že veľkosť domáceho trhu začína klesať a priestor na podnikanie bude čoraz menší. 

Ekonomika malých krajín

Malý trh nie je len problémom Slovenska. Na svete je množstvo malých krajín, ktoré mu čelia rovnako. Expanzia mimo domáceho trhu znie ľahko, no ide o veľmi nákladnú stratégiu. Dokonca aj v rámci Európskej únie, kde existuje „jednotný trh“. Ten je však jednotný iba v teórii,  ale nie praxi. Čo európsky štát, to iná kultúra, iná legislatíva a iná konkurencia. Náklady podnikania v Únii sú omnoho vyššie ako na omnoho jednotnejšom a bohatšom americkom trhu. Aj to je dôvod pokračujúceho exodu veľkých európskych firiem do Spojených štátov. 

A predsa sú malé štáty, ktoré si dokázali s obmedzeniami poradiť. Či je to Singapur, Luxembursko, Švajčiarsko, alebo Estónsko, všetky dokázali vytvoriť tisíce úspešných firiem na celosvetovej úrovni. Ich úspech sa však neobjavil sám od seba. Kým veľká krajina môže aplikovať teóriu laissez faire [z francúzskeho nechať podnikaniu voľný priebeh – pozn. TRENDU], ak má byť úspešná malá krajina, musí aktívne podporovať domáce podnikanie. Všetky úspešné malé krajiny to dokázali na základe hospodárskej politiky, kde vláda dlhodobo, konzistentne a proaktívne podporovala konkurenčnú výhodu domácich firiem. 

V prípade malých krajín úspech často zabezpečila kombinácia výhodných daňových režimov, podpory vzdelávania, podpory vedy a výskumu, investičných stimulov pre domáce firmy alebo digitalizácie. Inými slovami, krajina investovala do tvorby podnikateľského prostredia, čo sa následne prejavilo získaním konkurenčnej výhody a následným dlhodobým nadpriemerným rastom. 

Okrem úspešných príbehov existuje omnoho viac tých neúspešných. Tie vznikajú, keď hospodárska politika vlády leží na opačnom konci škály. Ide o prípady, keď sa politici rozhodnú, že biznis v malej krajine môžu zaťažiť rovnakými či ešte prísnejšími požiadavkami než biznis vo veľkých krajinách. Namiesto konkurenčnej výhody tým sami vytvárajú konkurenčnú nevýhodu a podnikanie pomaly a postupne upadá. Do najhoršej pozície sa dostanú štáty, kde sa na podnikateľské prostredie nesťažujú už iba domáce spoločnosti, ale aj zahraničné. Ak už aj zahraničné firmy vnímajú situáciu v krajine problematicky, bez zveličovania je možné povedať, že úpadok ekonomiky je dramatický. Nie je lepší príklad ako Slovensko. 

Ekonomický úpadok Slovenska