Slovensko pláva proti prúdu. Boj o otvorené obchody je bojom o budúcnosť krajiny

Koncom decembra stratila Hegerova vláda legitimitu. Keďže parlament nebol schopný dohodnúť sa na novej vláde, legitimitu stratil aj on. V civilizovanej krajine by boli nové voľby čím skôr. Na Slovensku si však existujúci parlament uzurpoval moc na ďalších deväť mesiacov. A rozhodol sa, že pôjde v tradícii svojho predchodcu a čas využije na tvorbu predvolebnej kampane za verejné zdroje.

V tomto smere sa problematickou javí aktivita časti poslancov, ktorí čoskoro stratia mandát, a preto chcú presadiť svoje ideologické zámery bez ohľadu na záujem spoločnosti. Nedá sa vylúčiť, že ich motívom je tiež vytvárať zástupné problémy s cieľom zakryť skutočné problémy Slovenska a súčasnej vlády. Ako je napríklad krach plánu obnovy v zdravotníctve, masívny rast verejného a súkromného dlhu či hlboké zaostávanie v raste životnej úrovne za okolitými krajinami. Snaha zavrieť obchody v nedeľu je jednou z takýchto aktivít.

Kultúrne vojny

Aj keď zástancovia zatvorených obchodov v nedeľu vzhliadajú k štátom, ako je Nemecko a Rakúsko, správanie týchto krajín je z globálneho hľadiska extrémom. Na svete nie je veľa štátov, ktoré obmedzujú nákupy počas konkrétneho dňa v týždni. Takmer všetky sú však koncentrované v Európe. No aj tam, z krajín Európskej únie, má iba šesť prísny zákaz práce v maloobchode v nedeľu, no dvojnásobne viac nemá žiadne obmedzenia. A čo je dôležitejšie, dlhodobý trend hrá v prospech liberalizácie aj v tejto oblasti. Stačí sa pozrieť na príklady Dánska, Fínska, Malty či Španielska, kde badať výrazné rušenie či až úplné zrušenie obmedzení nedeľného predaja. S globálnym poklesom podielu kresťanskej populácie je len otázkou času, kedy tento trend zasiahne aj zvyšné krajiny.

Mohlo by sa zdať, že je to kresťanstvo, ktorého ideológia obmedzuje prácu v nedeľu, ale nie je to tak. Sú štáty s omnoho vyšším podielom veriacich ľudí ako v Európe, ako sú napríklad Spojené štáty americké či Mexiko, kde je zákaz nedeľného predaja nemysliteľný. Nie je to vec kresťanstva, ale prístupu k spoločnosti a základným právam a hodnotám ľudí. Napríklad vo vysoko religióznych Spojených štátoch je vnímanie osobnej slobody nadradené potrebe cirkvi riadiť spoločenský život. V mnohých európskych krajinách je to opačne a osobná sloboda nie je politickým imperatívom. Najmä v Nemecku a Rakúsku ju prehlušil paternalizmus, v ktorom sa zlievajú náboženské a socialistické prúdy do spoločného zámeru riadiť ľudské životy. Výrazne sa k nim priblížilo aj Slovensko, ktoré sa stalo ukážkovým príkladom spojenia nezlučiteľných politických prúdov s cieľom presadiť zdanlivé politické víťazstvo. Nemôžu však byť ďalej od pravdy. 

Veľkým víťazstvom snáh o presadenie zatvorených obchodov v nedeľu sa stal prieskum Focusu pre Denník N z mája 2020. Na otázku: „Súhlasíte so zákazom nedeľného predaja?“ odpovedalo rozhodne áno 40 percent opýtaných a skôr súhlasilo 32 percent opýtaných. Dokopy sa takmer traja zo štyroch Slovákov vyjadrili, že by akceptovali uzavretie obchodov. Tento prieskum sa však robil v čase prvej vlny covidu, ktorý nakoniec kompletne otočil vzťah ľudí k zatvoreným obchodom. Dlhodobo uzavreté nákupné centrá, určené nákupné časy pre vybrané skupiny či zatvorené obchody v nedeľu po dlhé mesiace obmedzovali ľudí. A mnohým to stačilo na to, aby svoj názor radikálne zmenili. Aj keď nejde o oficiálne prieskumy, strata slobody nakupovať počas dvoch rokov covidu spôsobila, že momentálne v anketách väčšina ľudí hlasuje proti zatvoreniu obchodov v nedeľu. V prípade ankiet TRENDU sa proti zatvoreniu vyjadrili tri štvrtiny opýtaných. Nie úplne odlišné výsledky ukazujú aj ankety v iných médiách. Aj keď nejde o reprezentatívnu vzorku, je zrejmé, že nálady spoločnosti sa za ostatné dva roky výrazne zmenili. 

Realitou súčasného parlamentu je však dlhodobá ignorancia názorov väčšiny a tiež poctivý legislatívny proces založený na diskusii a odborných argumentoch. Nakoniec sa môže stať, že extrémisti v parlamente prijmú aj zákon zakazujúci zamestnancom pracovať počas nedieľ. Keďže však nie je založený na jasnom spoločenskom konsenze, odborných argumentoch a bude pôsobiť ekonomicky deštrukčne, jeho dlhodobá udržateľnosť je otázna. Môže sa tak rýchlo stať, že osud potenciálne schváleného zákona bude nasledovať maďarskú trajektóriu.

Frustrovaní spotrebitelia