Doba veľkých výziev sa na Slovensku začala. Kamkoľvek sa človek okolo seba pozrie, vidí problémy, ktoré si vyžadujú riešenia.
Od narušenej bezpečnostnej situácie cez zhoršujúcu sa demografiu po dlhodobé ekonomické zaostávanie. Na pozadí pritom rastie nedôvera voči štátu, vnímanie demokracie sa oslabuje a spoločnosť sa rýchlo fragmentuje. Namiesto riešení krajina dostáva pravý opak.
Pritom len pred dvomi rokmi, po ostatných parlamentných voľbách, prišla nádej, že po dekáde oportunistickej vlády Smeru prichádza nová, ktorá konečne má víziu. Už po roku sa ukázalo, že vláda Igora Matoviča žiadnu víziu nemá. Po druhom roku sa potvrdilo, že nový premiér Eduard Heger vie krásne rozprávať, no presadiť nedokáže nič. Krajinu pevne drží v opratách iracionalita ministra financií.
Bola to objednávka voličov zatočiť s korupciou, ktorá spravila z Igora Matoviča lídra parlamentnej väčšiny. Dve tretiny voličov OĽaNO už svoje rozhodnutie dávno oľutovalo. No následky budú musieť znášať dlho. Na pozadí zákonov, ktoré sa v parlamente prijímajú, je zrejmé, že výdavky na jeho politický marketing zadlžia Slovensko na roky. Rozbité demokratické procesy otvárajú priestor na nástup diktátora a znechutenie ľudí dosiahlo rekord. Viera, že sa veci na Slovensku dokážu zlepšiť, je na dne. I. Matovič za dva roky stihol rozbiť Slovensko na súčiastky. Čo bude o ďalšie dva roky, si len ťažko predstaviť.
Slovensko sa pevne zakotvilo v „slučke záhuby“. Tú charakterizuje neblahý stav, ktorý sa permanentne zhoršuje. Spôsobuje únik ľudí a kapitálu do zahraničia a stratu schopnosti veci meniť. Po politickom a spoločenskom marazme bude nasledovať marazmus ekonomický. Krajina totiž čelí právnemu chaosu, divokým daniam, odmietaniu dialógu či ignorovaniu odbornosti. Ekonomické zaostávanie sa jasne a konzistentne prejavuje aj na makroekonomickej úrovni, keď sa Slovensko stalo tretím najchudobnejším štátom EÚ. Matovičova slučka záhuby pritom iba začína pôsobiť.
Už o pár mesiacov sa na Slovensku zatvorí prvá veľká priemyselná výroba. Ďalšie budú nasledovať. O prácu prídu najprv stovky a potom tisíce ľudí. Situácia, ktorá je jednoducho riešiteľná, na Slovensku nemá riešenie. Dôvodom nie je nič iné, iba diletantstvo Igora Matoviča a Jána Budaja. Zahraničný kapitál tu jednoducho nie je vítaný. Investovať a tvoriť pracovné miesta má inde. Slováci však nemusia zúfať, privyrobiť si budú môcť vedením krúžkov pre deti a strážením medveďov. Však niekto to už len zaplatí.
Ďalšie dôležité správy
