Lenže ani vo svetovej politike nie je rozhodujúce to, čo je známe, ale čo ako realitu uznajú vplyvní činitelia. Lebo až z toho, čo verejne priznajú, vyplývajú konzekvencie.
Britský premiér David Cameron na samite vyhlásil, že každá firma, ktorá si v jeho krajine kúpi nehnuteľnosť, bude musieť zverejniť svojho beneficial owner, teda konečného užívateľa výhod, lebo jeho vláda si neželá, aby Londýn bol svetovou práčkou špinavých peňazí. K Veľkej Británii sa pridávajú aj ďalšie štáty, ktoré zriadia buď verejný register konečných užívateľov výhod, alebo sa budú s ostatnými deliť o informácie, aké je vlastnícke pozadie firiem z daňových rajov.
Zdroj: Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Adrian Lovett, predstaviteľ vplyvnej protikorupčnej organizácie, premiéra Camerona pochválil, ale dodal, že to nestačí. Nielen Veľká Británia, ale ani Spojené štáty, Cyprus, Holandsko a ďalšie krajiny nesmú dovoliť, aby pod ich jurisdikciou ďalej pôsobili daňové raje.
Tristopäťdesiat svetových ekonómov – od Angusa Deatona po Thomasa Pikettyho – sa podpísalo pod otvorený list, ktorým politikov vyzývajú, aby protikorupčná konferencia v Londýne bola začiatkom konca éry daňových rajov, lebo ukrývanie aktív v schránkových firmách „prekáža fungovaniu svetovej ekonomiky“.
Ak ľudia, ktorí najviac profitujú zo súkromného vlastníctva, voľného trhu a právneho štátu, tento systém svojimi daňovými únikmi podkopávajú a spochybňujú, tak si pília konár nielen pod sebou, ale aj pod všetkými ostatnými. Svetoví ekonómovia preto pripomenuli vetu Adama Smitha, otca zakladateľa modernej ekonómie, ktorý napísal, že bohatí „sú povinní financovať verejné výdavky nielen proporcionálne podľa svojich príjmov, ale ešte trochu nad túto proporciu“. Stav, keď dane povinne platia iba chudobnejší, nie je len ekonomicky neúnosný, ale aj spoločensky nebezpečný. Na konferencii to priznal aj americký minister zahraničných vecí John Kerry, ktorý povedal: „Ľudia sú nahnevaní a ich hnev narastá.“
V Londýne zazneli múdre vety od zástupcu Španielska (boj s korupciou sa nedá vyhrať len na úrovni práva, ale musí byť aj súčasťou spoločenskej kultúry), Rumunska (establishment často svoju protikorupčnosť iba predstiera, lebo jeho činitelia z korupcie profitujú), Malty a ďalších štátov. Od predstaviteľa Slovenska tam nezaznelo nič – veď prečo aj, keď sme „až“ piatou najskorumpovanejšou krajinou únie. D. Cameron v úvode konferencie skonštatoval: „Vieme, že akýkoľvek pokrok v boji proti korupci sa začína politickou vôľou.“ Nie je to len banalita, ale aj pravda. Pokrok v boji proti korupcii na Slovensku nie je, lebo tu na to nebola politická vôľa.
