Súčasná vláda verejný dlh Slovenska zvýši na rekordné hodnoty. Paradoxne to spravia Obyčajní ľudia, ktorí ešte v opozícii tvrdo kritizovali rozpočty vlád Smeru a v súčasnosti sami seba vyhlasujú za zodpovedných hospodárov. „Dovoľte, aby som vám dnes prezentoval rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti,“ takto predstúpil pred poslancov NR minister financií Eduard Heger (OĽaNO). Namiesto plánu na záchranu verejných financií v ťažkých časoch pandémie však nasledovalo zhodnotenie chýb Smeru. Zazneli známe fakty o stagnovaní v dobiehaní životnej úrovne bohatých západných krajín a o prepadoch v ekonomických rebríčkoch.
Lenže pre prudký rast dlhov budúcnosť slovenskej ekonomiky nevyzerá ružovo. V rozpočte na tri roky rezort financií naplánoval, že hrubý verejný dlh z minuloročnej hodnoty 48,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) vystrelí v roku 2023 na 69,4.
Potom, ako zlý plán posvätil parlament, môže krajinu od dlhov zachrániť jedine rýchly koniec pandémie. Rapídne zhoršenie verejných financií sa dá pripísať chaotickému zatváraniu ekonomiky, neochote vlády viac šetriť a strachu zo zvyšovania daní. Počas prvej vlny vláda zatvorila obchody napriek tomu, že pribúdali len desiatky nakazených denne. Výzvy na otvorenie od ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) premiér Igor Matovič (OĽaNO) ignoroval.
Krajina zažila najväčší hospodársky pokles HDP od roku 1996, keď medziročný pokles v druhom štvrťroku dosiahol 12,1 percenta HDP. Za väčšinou pádu boli zastavené fabriky, ale rozumnejšie spravovanie štátu mohlo minimálne stlmiť veľké problémy podnikateľov v gastronómii a cestovnom ruchu. V treťom štvrťroku sa situácia zlepšila. Medziročný pokles HDP dosiahol 2,4 percenta.
Zbytočné vyššie výdavky
Napriek relatívne dobrému zvládaniu pandémie V posledných mesiacoch rozpočet počíta s prudkým rastom verejného dlhu. Dôvodom je snaha zavďačiť sa voličom aj v časoch recesie. Napríklad výdavky rezortu práce stúpnu o 354 miliónov eur. Takmer polovica peňazí podporí penzistov, ktorým štát začne vyplácať 13. dôchodky od 50 do 300 eur.
Väčšina zamestnancov pritom buď nemá 13. plat, alebo ho stratí v dôsledku krízy a zrušenia daňovo - odvodového zvýhodnenia. Keby vláda rovnakú odvahu nabrala pri starších ľuďoch, Štátna pokladnica by každý rok ušetrila 310 miliónov eur. Navyše penzisti dnes nepatria medzi najsužovanejšie skupiny obyvateľstva, bieda hrozí hlavne chudobným matkám s deťmi.
„Kľúčové je predstaviť konkrétny realistický ozdravný plán.“
V časoch krízy sa vláda rozhodla zvyšovať aj výdavky na obranu. Vojakom v roku 2021 pridala 65,9 milióna eur. Rezort obrany patrí Obyčajným ľuďom, ktorí kritizovali SNS za nákup amerických stíhačiek F-16. Dnes nemajú problém zvyšovať výdavky na zbrojenie. Ako prázdne slová vyznievajú aj sľuby vlády o znižovaní počtu štátnych úradníkov.
„Návrh rozpočtu vychádza z predpokladu, že vo verejnom sektore bude zamestnanosť 427 388 osôb, čo predstavuje medziročný nárast o 166 osôb,“ uvádza sa v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023. Tesne po zostavení vlády koaličná SaS hovorila o snahe prepustiť až pätinu štátnych zamestnancov.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
