Slovensko musí vyriešiť, odkiaľ získavať elektrinu

Aký krok ste urobili k budúcemu novému reaktoru na Slovensku?

Povoľovací proces pre atómové elektrárne je neštandardný. V našom prípade je prvým povoľovacím orgánom Úrad jadrového dozoru. Ten dáva súhlas s umiestnením jadrového zariadenia v danej lokalite. Úrad sme informovali, že v našej lokalite by sme radi v budúcnosti postavili jadrové zariadenie. Je to iba prvý z mnohých krokov. Aká je šanca, že na Slovensku skutočne vznikne nová jadrová elektráreň? Šanca, že vybudujeme nový zdroj, či to bude práve náš, alebo niečo iné, je viac ako sto percent.

Prečo taká vysoká?

Pretože pre Slovensko sa roztvárajú nožnice medzi tým, aká bude jeho spotreba a aká bude jeho výrobná kapacita. Keď sa pozrieme za horizont 2035, s nárastom elektromobility a odstavením atómovej elektrárne V2 po skončení jej životnosti, ako krajina musíme vyriešiť, odkiaľ budeme mať elektrickú energiu. Preto hovorím, že na 100 percent bude na Slovensku nejaký nový veľký stabilný zdroj a s najväčšou pravdepodobnosťou to bude náš projekt, lebo sme jednoznačne najďalej.

Alternatívou sú menšie, projekty, či už z vetra alebo zo slnka. Majú potenciál na Slovensku konkurovať aj jadrovému zdroju?

Je to synergia. Jadrový zdroj je základ vo výrobe, niečo, čo je stabilné, čo vám bez ohľadu na poveternostné podmienky dáva dostatok elektrickej energie.

Tvrdíte, že ak nevznikne nový zdroj výroby elektrickej energie z jadra, ktorý nahradí odchádzajúce Bohunice, tak Slovensko bude musieť dovážať elektrickú energiu zo zahraničia?

Áno, ale mimo toho si ešte dovolím povedať, že aj keby fungovala atómová elektráreň V2 aj po roku 2040, stále budeme potrebovať aj ďalší veľký zdroj, pretože nám signifikantne rastie spotreba.

Aj keď sa odpojilo Slovalco, to je 10 percent elektriny, rastie však ekonomika. Už súčasný stav je v podstate deficitný, nieto ešte
o 20 alebo 30 rokov?

Keď ideme do takýchto teórií, tak automobilka na východnom Slovensku má svoju požiadavku pre prvú fázu, ktorú neviem, ako dnes plánujeme pokryť, a hlavne je stále na stole otázka druhej etapy rozšírenia výroby na východe Slovenska. Takisto sa rieši otázka nahradenia výrobnej kapacity v U. S. Steel za pomoci oblúkových pecí a v tomto prípade si ani nevšimneme, že nám Slovalco odišlo.

Môžeme sa postaviť do roviny ako Rakúsko, že budeme úplne zelení a budeme dovážať elektrickú energiu zo zahraničia?

Naša krajina, žiaľ, nemá definované strategické ciele. Čo však určite definované máme, je strategická bezpečnosť našej krajiny. A tam patrí aj strategická bezpečnosť súvisiaca s výrobou alebo dostatkom elektrickej energie. Prečo stratégia Slovenska nemohla byť o tom, že Slovensko bude mať dostatočnú kapacitu bezemisných zdrojov, aby sme boli schopní produkovať elektrickú energiu sami pre seba a budeme zároveň pokrývať dopyt v okolí?

Energetická bezpečnosť nie je zadarmo. Znamená, že investície, ktoré tam idú, sú veľké, rádovo v miliardách eur. Ako sa s tým vyrovnať?

Otázka modelov dnes ešte nie je na stole. Našou súčasnou prioritou je priniesť na stôl našim akcionárom, v tomto prípade aj vláde Slovenskej republiky, taký projekt, ktorý bude mať všetky atribúty pripravenosti dotiahnuté do úplného konca. V našom prípade to bude rozhodnutie o povolení na umiestnenie zo strany ÚJD, rozhodnutie o umiestnení zo strany stavebného úradu podľa stavebného zákona. Pre každého potenciálneho investora tak budeme mať vyriešenú otázku: Myslíte to skutočne vážne s výstavbou atómovej elektrárne? Našou odpoveďou je na stole predložená žiadosť o povolenie na umiestnenie a príprava dokumentácie k umiestneniu podľa stavebného zákona, ktoré nám v danej chvíli pomôžu pri výbere technológie, po ktorom sa môže začať stavať.