Slovensko musí ušetriť 12 miliárd eur. Bez nich mu v budúcnosti hrozí bankrot

Nosným myšlienkovým konceptom filozofa, štatistika a investora Nas­sima Taleba je krehkosť, respektíve antikrehkosť – opak krehkosti. Tá sa dá aplikovať na všetky živé systémy – od ľudí po ekonomiky.

Posledné tri roky sa niesli v znamení niekoľkých šokov, ktoré spôsobili, že krehké ekonomiky utrpeli, no antikrehké získali. To sú tie, ktoré dokázali zo zmien profitovať – šoky ich robia odolnejšími a robustnejšími. Napríklad taký Vietnam v Ázii, Kostarika v Amerike alebo Švédsko v Európe. A potom sú také, ktoré sa so zmenou vyrovnávajú iba pridávaním a zvyšovaním nefunkčných a neefektívnych procesov, ako napríklad Slovensko.

Jedným z merateľných parametrov schopnosti krajiny adaptovať sa na zmeny je flexibilita jeho infraštruktúry a podnikateľského prostredia. Druhým parametrom je rastúci dlh, od ktorého fungovanie krajiny závisí. Práve udržateľnosť, respektíve neudržateľnosť dlhu a verejných financií Slovenska opäť pripomenula Európska komisia vo svojom aprílovom reporte. 

Ten priniesol množstvo zaujímavých dát, z ktorých vyčnievajú dve skupiny. Prvou je tabuľka krajín s najmenej udržateľným dlhodobým dlhom, ktorej dominuje Slovensko. Druhou je dynamika zmeny udržateľného dlhu. Ešte v roku 2019 patrilo Slovensko do kategórie krajín so stredným rizikom udržateľnosti dlhu, ale už v ďalšom roku 2020 sa prehuplo medzi krajiny s vysokým rizikom. Hoci v drvivej väčšine ostatných krajín v nasledujúcich rokoch riziko klesalo, na Slovensku rástlo. V roku 2022 sa stalo krajinou s najmenej udržateľným dlhodobým dlhom v Európskej únii. Ako neudržateľným?