Spotreba domácností sa utlmí, investície stúpnu

Slovenská ekonomika sa v tomto roku pravdepodobne vyhne recesii. Podporiť by ju mali najmä investície z eurofondov a plánu obnovy, kým spotreba domácností bude, naopak, utlmená. Predpovedajú to ekonomickí analytici.

„V základnom scenári predpokladáme, že slovenská ekonomika sa vyhne recesii a rast hrubého domáceho produktu dosiahne 1,5 percenta medziročne,“ priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „Podporou mu bude najmä investičná aktivita a miliardy z európskych fondov, tieto peniaze však musíme vedieť rýchlo a efektívne vyčerpať,“ upozornil.

V prvom polroku predpokladá spomalenie tempa rastu, s opätovným rozbehom v závere roka. Podľa M. Horňáka očakáva v tomto roku Slovensko viacero výziev. Medzi tie kľúčové zaradil zabezpečenie energetických dodávok aj na ďalšiu zimu, zlepšenie čerpania eurofondov a prostriedkov z plánu obnovy, ale aj zlepšenie dlhodobejšieho nastavenia energetickej pomoci a regulácie.

Predstavené riešenia sú totiž zatiaľ iba krátkodobé. „Netreba ani zabúdať na potenciálne predčasné voľby, ktoré na jednej strane prinesú zvoľnenie fiškálnych pravidiel do najbližších rokov – v zmysle výnimky v ústavnom zákone –  a na druhej strane môžu priniesť do popredia iné priority novej koaličnej väčšiny,“ dodal M. Horňák.

Podľa ďalšieho analytika Borisa Fojtíka z Tatra banky budú v prvom štvrťroku kulminovať viaceré negatívne efekty a možno očakávať medzikvartálny pokles HDP. Pri pohľade na celý rok 2023 je aj on optimistickejší. Rast podľa neho prekoná pôvodné očakávania Národnej banky Slovenska a dosiahne úroveň jedného percenta.

Zaostávanie slovenskej ekonomiky za EÚ sa zväčšilo

Slovenská ekonomika v posledných rokoch prestala dobiehať vyspelejšie krajiny Európskej únie. Na zvrátenie tohto trendu je potrebné vyhnúť sa pasci stredného príjmu a hospodársky rozvoj založiť na znalostiach a inováciách. Zhodujú sa na tom analytici pri hodnotení 30 rokov samostatnej SR.

Diskusia o pasci stredného príjmu hovorí o vyčerpaní modelu založenom na lacnej pracovnej sile a kopírovaní technológií zo zahraničia.

„Ak sa krajina chce zo stredného príjmu posunúť do kategórie najvyspelejších krajín, je nevyhnutné reagovať zmenou modelu jej ekonomického rastu. Zamerať sa na investície do výskumu a vývoja, inovácií, znalostnej a digitálnej ekonomiky,“ priblížili analytici Slovenskej sporiteľne Matej Horňák a Mária Valachyová.

Musí pritom ísť o dlhodobú stratégiu, spojenú s prijímaním množstva reforiem v oblasti vzdelávania, podnikateľského či inštitucionálneho nastavenia. Podľa ekonómov VÚB Zdenka Štefanidesa a Michala Lehutu môže byť určitou vzpruhou pre slovenskú ekonomiku aj aktuálny trend deglobalizácie, ktorá spôsobuje napríklad presúvanie niektorých výrob z Číny späť do Európy.