Slovensko málo zdaňuje byty a domy, reformné plány však vyvolávajú odpor

Analytici Národnej banky Slovenska sa v polovici leta postarali o rozruch. V komentári opretom o množstvo dát z rôznych zdrojov priniesli argumenty, prečo by sa mala daň z nehnuteľnosti vypočítavať na základe trhovej hodnoty. Reforma zdaňovania nehnuteľností by podľa NBS bola spravodlivejšia a zmenila by zloženie daňového mixu žiaducim smerom od zdanenia práce k zdaneniu majetku. „Správne nastavený systém zdaňovania nehnuteľností vie slúžiť aj na stabilizáciu cien nehnuteľností a plniť environmentálne ciele,“ tvrdia analytici.

Štvrté najnižšie v EÚ

Pravda je, že Slováci platia štátu za svoj majetok, ktorý tvoria z prevažnej časti práve nehnuteľnosti, menej ako iní Európania. Podľa organizácie Tax Foundation tvorí zdanenie nehnuteľností v pomere k zásobe súkromného kapitálu na Slovensku 0,28 percenta, zatiaľ čo v Poľsku je to 0,9 percenta a v Spojenom kráľovstve dokonca 1,77 percenta.

Podľa údajov Eurostatu je na Slovensku miera zdanenia nehnuteľností pri porovnaní s HDP štvrtá najnižšia v rámci EÚ (po Estónsku, Česku a Lotyšsku) a zároveň viac než osemkrát nižšia ako vo Francúzsku.

Mestská daňová džungľa

Pravda je aj to, že sadzby miestnych daní v slovenských mestách dnes nekopírujú ceny na realitnom trhu. Mnohé radnice sa v posledných rokoch odhodlali k razantnému zvýšeniu sadzieb, v niektorých prípadoch až za hranicu jedného eura za štvorcový meter bytu, aby zalepili diery v rozpočte spôsobené najmä vysokou infláciou a rastom výdavkov. Inde sa však k tomuto nepopulárnemu kroku neodhodlali. Výsledkom je, že rozdiely v sadzbách medzi mestami sú až desaťnásobné. V niektorých menších mestách v bratislavskej aglomerácii doteraz vlastníci bytov platia menej ako 50 centov za štvorcový meter, zatiaľ čo napríklad v Banskej Bystrici alebo v Poprade, kde sú byty lacnejšie, je to celé euro. V Košiciach sa za štvorcový meter bytu prvej kategórie platí 1,27 eura, v Komárne len
24 centov.