Slovensko má superluxusné zdravotníctvo, ktoré si nemôže dovoliť

Prostredie štátnych nemocníc sa ani s veľkou dávkou predstavivosti nedá nazvať luxusom. Napriek tomu štátne nemocnice fungujú superluxusne. Môžu si dovoliť tvoriť neobmedzené dlhy, ktoré nakoniec vždy uhradí štát. A to nezávisle od toho, či sú výdavky nemocníc vynakladané účelne alebo nie. Pre ľudí, ktorí sa vedia pohybovať v tomto systéme, to je takmer zlatá baňa. Napriek tomu, že mentálne nastavenie verejnej mienky k ziskom – obzvlášť v zdravotníctve – je negatívne, zisky ambulantného sektora, ktorý tvorí jeho drvivú väčšinu, toleruje. Kto by mohol vyčítať lekárom, že ich ambulancie sú v princípe podnikateľské subjekty, ktoré dosahujú zisky? Problém sa týka skôr prepojenia nemocničných a ambulantných lekárov, ktoré sa metaforicky nazýva kalifornská katarakta – zákal šošovky. 

„Ľahšie katarakty operujeme oveľa rýchlejšie s oveľa nižšími nákladmi. Práve tie si môže štátny lekár, ktorý má súbeh úväzkov, preniesť do svojej jednodňovej praxe. Je to prirodzené ekonomické správanie. A často sa to aj deje,“ upozornil generálny riaditeľ siete Penta Hospitals International Peter Lednický.  Mnoho ziskových výkonov sa nevykoná v štátnej nemocnici, ale lekári si ich prenášajú do svojich súkromných ambulancií. Podľa dát think-tanku INEKO z roku 2013 malo súbeh úväzkov väčší ako jedna takmer dvadsať percent lekárov. „To znamená, že takmer pätina slovenských lekárov stíha popri nadčasoch a pohotovostných službách vo svojom hlavnom zamestnaní ešte aj lekársku prácu pre iných zamestnávateľov,“ dodáva INEKO. 

Luxusné platy lekárov

Samozrejme, riešenie problému kalifornskej katarakty nevyrieši problémy v celom zdravotníctve, ukazuje však na existenciu systému, ktorý nie je kvalitne manažovaný ani kontrolovaný. Navyše lekári v štátnych nemocniciach v ňom majú výsostné postavenie, ktoré si pravidelne posilňujú hrozbou výpovedí. Vzniká tak paradoxná situácia – slovenské zdravotníctvo viac-menej kolabuje, zdravotná starostlivosť  je na chvoste EÚ, no lekári majú nadštandardné platy. Za uplynulé dva roky narástli priemerné mzdy lekárov o 1 405 eur mesačne, takmer o 40 percent. Platy v národnom hospodárstve pritom vzrástli len o 216 eur. „Ide teda o 6,5-násobne rýchlejší rast platov lekárov v porovnaní s priemerom v hospodárstve,“ približuje analytik Globsecu Martin Smatana. Ďalším problémom je, že v roku 2023 mzdy lekárov na Slovensku predbehli mzdy v Česku a na budúci rok by sa mali dostať nad úroveň 5 200 eur, zatiaľ čo v Česku ostanú pod päťtisícovou hranicou. Priemerná mzda v Česku je pritom 1 820 eur, na Slovensku len 1 484 eur.

M. Smatana vysvetľuje, že ohodnotenie lekárov je nastavené tak, že začínajúci lekár má základnú mzdu vo výške 1,5-násobku priemernej mzdy a atestovaný lekár 2,3-násobok. Tento koeficient však rastie s počtom odpracovaných rokov, pričom pri 30-ročnej praxi dosahuje až 3,25-násobok. Slovenskí lekári tak vzhľadom na silu ekonomiky dostávajú o 1 200 eur mesačne viac. Tento rozdiel vyznieva vzhľadom na konsolidáciu slovenských verejných financií rozpačito. Mnohí ho odôvodňujú veľkým počtom nadčasov. Súbeh viacerých úväzkov však naznačuje, že veľa nadčasov nemusí byť strávených aktívnou prácou. 

Následky aktuálnej dohody ministerstva zdravotníctva s Lekárskym odborovým združením (LOZ) opisuje aj riaditeľka sekcie zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji Silvia Pekarčíková. „Napríklad za prácu na urgentnom príjme dostane lekár rovnakú odmenu ako ten, čo v úvodzovkách prespí noc na menej vyťaženom oddelení. Čakanie na prácu je dokonca lepšie zaplatené ako reálny výkon.“ Napriek vysokým platom lekárov nemusí byť problém samotný plat. Skôr jeho štruktúra, ktorá nemotivuje k výkonom. „Na Slovensku máme tarifnú mzdu atestovaného lekára 3 500 eur, pričom v Česku je iba 2 400 eur. V Česku je oveľa väčšia časť mzdy tvorená variabilnou zložkou, ktorá je 20 až 30 percent mzdy. Sú to rozličné bonusy a motivačné príplatky za to, aby sa dosahoval výkon. U nás na Slovensku je to len šesť percent,“ potvrdzuje P. Lednický. 

Ďalším problémom je porovnanie platov lekárov s platmi iných zdravotníckych profesií. „Hovorí sa o sociálnom zmieri, ale v nemocniciach začínajú vznikať značne veľké rozdiely – napríklad keď si porovnám plat sanitára s 25-ročnou praxou, ktorý sa pohybuje okolo 1 150 eur, a lekára s 25-ročnou praxou, ktorý má základný plat zhruba 4 550 eur bez bonusov, bez služieb, bez benefitov. Napríklad u nás má lekár s 25-ročnou praxou podľa platového výmeru 3 945 eur, ale podľa skutočne vyplateného 6 115 eur,“ dodáva S. Pekarčíková. Nastavenie platov v celom sektore nie je korek-tné. „Sociálny zmier“ vyznieva skôr ako politická agenda a nie ako riešenie aktuálneho problému. Pretože problém krajiny nie je plat lekárov, ale nedostatočná zdravotná starostlivosť, ktorá sa prejavuje v mnohých štatistikách. Nejde len o počet odvrátiteľnej, ale aj liečiteľnej mortality. 

Vysoká mortalita Slovákov

Nedávno sa portál Euronews pýtal: „V ktorej európskej krajine s najväčšou pravdepodobnosťou prežijete rakovinu?“ Slovensko by ste márne hľadali na čele rebríčka medzi krajinami ako Cyprus, Írsko alebo Belgicko. Takmer v každej kategórii sa nachádza na úplnom chvoste tabuľky spolu s Bulharskom a Rumunskom. Nejde pritom iba o rakovinu. V parametroch odvrátiteľných úmrtí je Slovensko piate odspodu medzi krajinami OECD a tretie odspodu v rebríčku liečiteľných úmrtí. Horšie sú na tom opäť iba Rumunsko a Bulharsko. Slovensko pritom podľa údajov z roku 2022 vynaložilo na zdravotníctvo takmer dvetisíc eur na obyvateľa, čo je viac ako v prípade väčšiny východoeurópskych krajín. 

Na výsledkoch v zdravotníctve sa to však neodráža. Počet odvrátiteľných úmrtí na Slovensku naďalej rastie, zatiaľ čo v EÚ klesá. Ich počet je o tretinu vyšší ako v Poľsku či Maďarsku, ktoré na zdravotníctvo dávajú menej. Dôvodov je mnoho. Patrí medzi ne napríklad vysoká časť nákladov alokovaná na platy zdravotníckych zamestnancov. Podľa schváleného rozpočtu, ešte pred dohodou s odborármi, má v roku 2024 poputovať do zdravotníckych zariadení 3,2 miliardy eur, pričom takmer dve miliardy pôjdu na platy zdravotníkov. Na rekonštrukcie a modernizáciu budov je vyčlenených len 72 miliónov eur. Bez dostatočných investícií sa však zhoršuje kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, napríklad veľkým počtom nozokomiálnych infekcií [nemocničná nákaza – pozn. TRENDU], ktoré sú jednými z najväčších príčin úmrtia v nemocniciach. 

Potreba zásadnej reformy

Slovenské zdravotníctvo dlhodobo nefunguje podľa predstáv pacientov, odborníkov ani objektívnych parametrov. Nepomáha mu ani rozhodujúca pozícia štátu v nemocničnom sektore, zdravotnom poistení či regulačných a rozhodovacích orgánoch. Lekári tvrdia, že ich je málo a musia pracovať viac ako inde, no štatistiky OECD hovoria niečo iné. Počet lekárov na Slovensku je 3,7 na tisíc obyvateľov, čo je presne priemer krajín OECD. Menej lekárov majú vo Fínsku, Francúzsku či na Novom Zélande. V Japonsku, USA a Kanade je dokonca o vyše jedného lekára menej na tisíc obyvateľov. Problémom teda nie je počet lekárov, ale ich efektivita. Pohľad na nemocničné výdavky ukazuje prečo. 

Slovensko je štvrtou krajinou OECD s najväčším podielom výdavkov na lôžkovú starostlivosť. Kým nemocnice minú 86 percent všetkých nákladov určených pre zdravotnícke zariadenia, v krajinách ako Fínsko, Holandsko či Chorvátsko je to menej ako polovica. Liečba je tam omnoho lacnejšia a efektívnejšia. Slovensko platí za zdravotnú starostlivosť porovnateľne viac, no dostáva za to menej. Problémom je neefektivita štátnych nemocníc, ktorú dohoda s LOZ ďalej betónuje. Stačí si predstaviť, že by všetci ľudia v ekonomike boli platení iba za to, že chodia do práce, bez ohľadu na výsledky ich činnosti. Implicitne sa totiž predpokladá, že každý robí to najlepšie, čo môže. V praxi sa však často ukazuje, že to nestačí. Ak neexistujú žiadne ukazovatele výkonnosti (KPI), v systéme sa množia chyby, podcenenia a postupne sa stratí motivácia prinášať lepšie výsledky za menej peňazí. Toto je skutočný problém slovenského zdravotníctva – chýba zodpovednosť za dosahovanie spoločenských cieľov. Chýba motivácia ponúkať viac za menej.