Slovensko má šancu na progres. Potrebuje však zásadnú daňovú reformu

Začiatkom júla sa stala bizarná politická udalosť. Úrad vlády zverejnil správu, že vláda podpísala so zástupcami spoločnosti Volkswagen memorandum o zámere investovať do závodu v Bratislave pol miliardy eur. Pár minút nato úrad požiadal o stiahnutie správy. Môžeme sa len domnievať, čo bolo dôvodom. Pravdepodobne išlo o to, že Slovensko je len jednou z potenciálnych krajín, kam môže investícia Volkswagenu smerovať.  O mesiac neskôr, začiatkom augusta, ďalšia nemecká automobilka Porsche oznámila investíciu na Považí v objeme štvrť miliardy eur. Tentoraz bez tlaku na väčšiu štátnu pomoc. Pre politické elity to môže byť znamením, že slovenská ekonomika je stále konkurencieschopná a investície sa k nám hrnú. Investície však prichádzajú z úplne iného dôvodu.   

Podľa rebríčka Doing Business bolo Slovensko po Dzurindových a Miklošových reformách v roku 2010 suverénnym lídrom regiónu v atraktivite podnikateľského prostredia. Už o päť rokov nás predbehlo Česko aj Poľsko. V roku 2020 sa situácia o čosi vyrovnala, no prvenstvo v regióne obsadilo Poľsko, ktoré sa stalo významným lákadlom pre prílev zahraničných investícií. Slovensko mu môže konkurovať iba v oblastiach, kde už má vybudovanú silnú infraštruktúru a investorom ponúka dostatočný synergický efekt – ako v prípade automobilového priemyslu. Stávka na jednu kartu sa chtiac-nechtiac násobí.

Východná Európa napína svaly

Koronakríza postihne slovenskú ekonomiku pravdepodobne viac, ako sa očakáva. Ekonómovia síce tvrdia, že spotreba už skoro dobehla predkrízové úrovne a od dna sa odrazila aj priemyselná produkcia, je však naivné myslieť si, že ekonomika sa ocitla na ceste rýchlej obnovy.  Koronakríza však, paradoxne, pre Slovensko a zvyšok východnej Európy poskytuje obrovskú príležitosť. Podľa nedávnej štúdie McKinsey Global Institute pandémia a deglobalizácia spôsobia v najbližších piatich rokoch presun možno až štvrtiny dodávateľskej siete smerom k menej zraniteľným destináciám. Globálne firmy budú dôkladne prehodnocovať celú svoju dodávateľsko-odberateľskú sieť. Kým doteraz sa európske firmy hnali za lacnou pracovnou silou do Ázie, pandémia a politika Donalda Trumpa ukázali, že môže byť bezpečnejšie investovať do východoeurópskych krajín.