Slovensko má na osemnásť kandidátov

Vládna koalícia si na naliehanie Mosta-Híd a predovšetkým ministerky Lucie Žitňanskej dala do programového vyhlásenia bod, podľa ktorého sa mal zásadne zmeniť doterajší spôsob voľby ústavných sudcov. Keďže takáto zmena si vyžaduje aj zmenu ústavy, bolo by prirodzené a zodpovedné, keby vznikla špeciálna komisia, do ktorej by nominovali svojich zástupcov parlamentné strany a snažili sa vypracovať spoločný a konsenzuálny návrh. K ničomu podobnému však nedošlo. Vládna koalícia to odôvodňovala aj tým, že si potrebuje najskôr ujasniť veci sama pre seba. Ujasňovala si ich tak dlho, že aj relevantné návrhy z vonkajšieho prostredia začala odmietať s paušalizujúcim odôvodnením, že na ich dôkladné spracovanie už nie je čas. Spôsob, akým sa vedia vládnuce garnitúry vystaviť do časovej tiesne, je vysoko profesionálny – oveľa profesionálnejší ako ich samotný legislatívny výkon.

Odrazu nie je čas

Návrhy, ktoré žiadali, aby sa zloženie Ústavného súdu priebežne obmieňalo a neboli všetci sudcovia zvolení na dvanásť rokov, boli odmietnuté s tým, že ide o zásadnú zmenu, ktorá sa už jednoducho nedá stihnúť. Zvláštne je, že s rovnako zásadnou zmenou, aby sa na výbere sudcov nepodieľal prezident, ale aby poslanci priamo volili sudcov deväťdesiatimi hlasmi, Smer-SD prišiel až po ukončení pripomienkového konania k vládnemu návrhu. Minister Gábor Gál rokuje s opozičnými stranami o ich prípadnej podpore pre vládny návrh, ako má byť upravená voľba sudcov, hoci ku konečnej podobe koaličného návrhu ešte nedospela ani samotná koalícia, lebo k ucelenému „vládnemu“ návrhu existuje aj zásadný „pozmeňovací“ návrh strany Smer-SD, ktorý mu protirečí.