Slovensko v EÚ v roku 2015: Šanca zaujať. Alebo aspoň nestrápniť sa


Našťastie prebila i ďalšiu z radu vládnych kríz, ktorou krajina vtedy prechádzala, inak však zásadnejšie uznanie predsedníctvo Česku neprinieslo. Rok 2011 si rozdelili hneď dvaja slovenskí susedia, Maďarsko a Poľsko. Namiesto zviditeľnenia museli Maďari z čestnej pozície čeliť neustálej kritike pre obmedzovanie slobody tlače a centralizácie moci.


Slovensko nastúpi na európsky trón v druhej polovici roka 2016, tri mesiace po parlamentných voľbách. Napriek tomu bude predsedníctvo – aj jeho súčasná príprava – takmer určite pod výlučnou taktovkou Smeru-SD. Cynický čitateľ by mohol čakať, že strana bude určite hľadať uličky, ako časť nákladov na predsedníctvo (minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák ich odhaduje na 50 – 60 miliónov eur, ostatné krajiny V4 zaplatili ešte viac) presmerovať do vrecák sponzorov. Môže ísť o jednu z posledných veľkých predvolebných aktivít, kde bude určite potreba „analýz“ a „konzultácií“ veľmi podstatná, v pláne sú tiež hromadné školenia a jazykové kurzy pre štátnych úradníkov. Veľká časť nákladov navyše ide z peňazí EÚ, Slovensko na budúci rok z rozpočtu zaplatí vyše 15 miliónov eur. Pravdepodobnejšie však je, že Smer môžu nadchádzajúce voľby donútiť, aby zbytočne neprovokoval podozrivými transakciami, na ktoré EÚ dohliada prísnejšie než domáce „nezávislé“ kontrolné úrady. EÚ sa s výsledkami kontrol rada delí s médiami a pre podozrivé čerpanie eurofondov je už dnes Slovensko pod euromikroskopom. Akékoľvek prešľapy tak môžu znamenať horší prístup k európskym peniazom do budúcnosti, čo je hrozba, ktorej rozumejú aj oligarchovia.


Rusko ako riziko


Základnou otázkou je, čo vôbec dokáže krajina z predsedníctva vyťažiť. Môže sa pokojne stať, že namiesto európskych otázok sa budú po parlamentných voľbách riešiť spory medzi prípadnými koaličnými stranami. Samotný plán je pritom ambiciózny: hľadanie spôsobov, ako zmeniť mikro- aj makroekonomické prostredie EÚ, aby bolo zoskupenie konkurencieschopnejšie na globálnom trhu. Hoci titul podtatranského tigra už krajina stratila, povesť dravého a rýchlo rastúceho štátika jej ešte stále ostáva a medzi úspešnejšími krajinami EÚ sa má udržať aj v najbližších rokoch. Rizikom, naopak, je čoraz proruskejší postoj premiéra Roberta Fica – a k nedodržiavaniu európskej súdržnosti voči porušovateľom ľudských práv majú západné krajiny veľmi negatívny postoj. Či sa táto pozícia bude ďalej hrotiť, závisí aj od budúcoročného vývoja na Ukrajine. Hlavne je však pravdepodobné, že aj v prípade víťazstva Smeru-SD si Robert Fico ako prominentný Putinov hovorca už nevyskúša tretie volebné obdobie v pozícii premiéra.


Silná konkurencia


Po slabom dojme z Česka a Maďarska (a neutrálnom z Poľska) má Slovensko ako predsedajúca krajina EÚ šancu zažiariť. Netreba však možnosti polročného výslnia preceňovať. Predsedníctvo sa stále chápe v Bruseli ako viac-menej ceremoniálna funkcia a okrem euroúradníkov a obyvateľov predsedajúcej krajiny si ju málokto všíma. Prípadné predvolebné sľuby toho, ako predsedníctvo zviditeľní Slovensko či nebodaj pritiahne turistov a mediálnu pozornosť, treba brať presne tak: ako predvolebné sľuby. Slovensko sa navyše bude musieť vytiahnuť po Holandsku. To bude predsedať únii už dvanástykrát a na rozdiel od panenského Slovenska má skúseností na rozdávanie.