Prvoplánovému prirovnávaniu Slovenska k americkému mestu Detroit konkurujú v posledných rokoch mierou klišé iba analógie súvisiace s tigrom. S finančným bankrotom radnice Detroitu porovnávanie nabralo na intenzite.

Čo sa týka rozvoja automobilovej výroby, o podobnosti niet pochýb. Aj keď o trištvrte storočia neskôr, Slovensko zažilo taký rozmach tohto odvetvia ako kedysi americké „Motor City“. A rovnako nielen v počtoch vyrobených áut, ale aj v dosahu na celú ekonomiku.

Technický rozvoj totiž urobil z výroby auta súbor činností, ktoré sa v strojárstve len končia, no začínajú sa v sociológii a marketingu a cez všetky hry s materiálmi a najnovšie aj s pohonmi mieria k neuveriteľnému využitiu info-komunikačných technológií.

Automotive v 50. rokoch dvadsiateho storočia priniesol priemyslu také inovácie, že Detroit dodnes prirovnávajú k súčasnému Silicon Valley. To sa nemení a iba výsek nových technológií, o ktorých TREND písal napríklad v minulom čísle, posúva technologickú hranu v priemysle do nečakaných oblastí. Toľko potenciál prirovnania k Detroitu.

Ale čo ten úpadok, ktorým to isté „Motor City“ prechádza už takmer šesťdesiat rokov? Nebudú napokon najprezieravejšie vyzerať kuvici, ktorí omieľajú, aká škodlivá je závislosť od automobilového priemyslu?

Hoci treba x-krát zopakovať, že vysoký podiel automotive na výkonoch slovenskej ekonomiky nie je výsledkom nejakej nezdravej aktivity tohto odvetvia, ale faktu, že žiadne iné nie je také významné. Aj preto, že v 90. rokoch ani začiatkom tohto storočia sa automobilky na slovenských hraniciach až tak veľmi nepredháňali s farmaceutickými ani počítačovými gigantmi či investormi z iných odvetví.

A teraz na rovinu – stojí za problémami Detroitu automobilový priemysel? Áno. No nie tým, že bol taký silný a tak rástol. Automobilky na detroitskej pôde nedokázali úspešne čeliť globalizačnému nárastu konkurencie. Hrozí to Slovensku?

Áno, ak nedokáže posunúť autobrandžu do iných kvalitatívnych rovín. Teda výroby a najmä vývoja nových technológií, ktoré sa montujú do áut. Pretože tie túto brandžu fixujú a najmä viažu činnosti, pri ktorých sa pridáva to, čo má v aute hodnotu.

Omnoho viac však Slovensku hrozí, že Detroit napodobní v inom. Ak túžba po politických bodoch tlačí do ekonomiky „istoty“, ktoré sú finančne dimenzované na omnoho lepšie časy, alebo ak majú politici jednoducho chuť rozhadzovať peniaze biznisu a ťažiť z toho, schyľuje sa k problémom. Potom nebude „slovenský Detroit“ potrebovať automobilový priemysel, aby napodobnil americký vzor. Ba bude nespravodlivé, ak do toho politici budú autobrandžu vôbec zaťahovať.