Prakticky celé obdobie od vzniku Slovenka nás trápi rakúska paranoja. V roku 1978 totiž Rakúšania v referende rozhodli, že sú proti používaniu atómovej energie vo svojej krajine, a negatívny postoj k nej dlhodobo prejavujú aj v súvislosti so svojím susedom, často formou protestov
Pohľad z Bratislavy na juh ukazuje polia plné veterných elektrární, no tie zďaleka nie sú primárnym zdrojom rakúskej elektrickej energie. Veterné elektrárne nemôžu stáť všade – jednak pre potrebu stáleho vetra, ale aj z ekologických či kultúrnych dôvodov. Veterné turbíny preto v Rakúsku nájdete prakticky iba východne od Viedne.
Štuller: Vo vyraďovaní atómových elektrární máme jedinečné know-how
Tým skutočným zdrojom elektrickej energie, ktorý susedom zabezpečuje vyše polovice produkcie, je voda. Alpy poskytujú krajine hojné toky, ktoré sa dajú využiť na produkciu najzelenšej energie. Iba málo krajín na svete vrátane Švajčiarska, Nórska či Kanady má podobné možnosti. Slovensko ich nemá, čo bolo jedným z dôvodov, prečo sa historicky nasmerovalo k jadru. Viac ako polovicu našej elektrickej energie tak vyrábame štiepením uránu.
Globálnym lídrom je v tomto smere Francúzsko, ale dostavbou nových blokov Mochoviec sa Slovensko už o dekádu môže stať krajinou s najväčším podielom jadra na výrobe elektriny na svete. Pre Rakúšanov možno zlá správa, no pre stabilitu a cenu produkcie elektriny na Slovensku, naopak, dobrá.
Jadro je späť. Atómová energia sa vracia medzi ekologicky prijateľné alternatívy
Náklady na výstavbu atómových elektrární sú obrovské. Projekty sa typicky naťahujú a predražujú. Väčšinu z potrebných nákladov má už Slovensko za sebou. V 70. rokoch sme dokonca prešli vlastnou jadrovou haváriou, čo následne zvýšilo bezpečnosť zariadení a expertízu na ich vyraďovanie. Prichádza čas na využitie nahromadeného kapitálu. Európska únia označila v aprílovej štúdii atómovú energiu za bezpečnú a udržateľnú.
Potvrdila, že jadrová energetika bude hrať nezastupiteľnú rolu aj v zelenom energetickom mixe budúcnosti. Teraz je iba na Slovensku, ako sa k svojmu dedičstvu postaví – či ho bude podporovať a zveľaďovať alebo nabehne na ekologické utópie, ktorých ekonomika výrazne zaostáva za alternatívami. Práve slovenské skúsenosti z podpory solárnych zariadení sú toho najlepším príkladom.
