Slovensko v číslach: Závislosti od ruského plynu sa len tak nezbavíme

Minister hospodárstva Richard Sulík z SaS zaskočil domácu aj európsku verejnosť, keď v nedeľnej debatnej relácii RTVS pripustil, že by Slovensko mohlo pristúpiť na ruský diktát a začať platiť za odoberaný plyn v rubľoch.

Pritom ešte v ten istý deň, keď ruský prezident Vladimir Putin inkriminovaný dekrét podpísal, ministri hospodárstva Francúzska, Nemecka, Rakúska aj Českej republiky požiadavku Moskvy odmietli a označili ju za vydieranie, ktoré je v rozpore s uzavretými biznisovými kontraktmi.

Sulíkov ústupok navyše prišiel v deň, keď svetovými médiami rezonovali zverstvá napáchané ruskými vojakmi v ukrajinskom meste Buča v Kyjevskej oblasti a zaznievali hlasy po uvalení ďalších sankcií, prípadne uzavretí kohútikov ropovodov a plynovodov.

Silné puto s Moskvou

Ochota pristúpiť na podmienky agresora odráža skutočnosť, že Slovensko sa bez ruského plynu v najbližších piatich rokoch nezaobíde. Podľa údajov európskej Agentúry pre spoluprácu regulátorov v energetike (ACER) v roku 2020 pochádzalo z Ruska 70 percent zemného plynu spotrebovaného na Slovensku.

To predstavuje jeden z najvyšších podielov na kontinente. Viac závislé je už iba Fínsko, Bielorusko, Lotyšsko, Estónsko a niektoré balkánske štáty. Naopak, Litva napriek tomu, že s Ruskom priamo susedí, cez víkend ako prvý európsky štát oznámila, že od Moskvy už nenakúpi ani kubík.

K nezávislosti jej dopomohol terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Klaipėde. Týmto spôsobom sa chce svojej energetickej zraniteľnosti zbaviť aj Poľsko.