Slovensko v číslach: Tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je čoraz pomalšie

Slovensku má do roku 2030 pribudnúť 112 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest. Ďalších 39 kilometrov diaľnic – ide predovšetkým o D1 v okolí Bratislavy – má prejsť modernizáciou. Vyplýva to z vládou schváleného Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry. Je to veľa alebo málo?

Hustota slovenskej diaľničnej siete je v súčasnosti takmer 18 kilometrov autostrád na tisíc štvorcových kilometrov. To je porovnateľná hodnota ako v prípade susedných krajín. V Poľsku pripadá na tisíc štvorcových kilometrov takmer 16 kilometrov, v Maďarsku 19 km a v Česku vyše 17 km.

Háklivé porovnávanie

Toto porovnanie však skrýva úskalie – národné odlišnosti v kategorizácii expresných ciest. V Česku napríklad pred pár rokmi kategóriu rýchlostných ciest zrušili. Časť týchto tepien preradili do kategórie diaľnic, časť prešla pod cesty I. triedy a tie už diaľničnú štatistiku neovplyvňujú.

Z údajov o súhrnnej dĺžke autostrád nevyčítame ani to, že rakúska diaľnica A2 má miestami až osem pruhov. Prepočet na rozlohu môže byť klamný aj vo veľkých a menej zaľudnených štátoch. Švédsko má síce len päť kilometrov diaľnic na tisíc štvorcových kilometrov, na milión Švédov ich však pripadá 210 kilometrov. Na Slovensku len 159 km. 

K argumentom, prečo je aktuálny plán výstavby diaľničnej infra-štruktúry na Slovensku dostačujúci, sa pridáva hrozivý schodok štátneho rozpočtu a vysoké ceny stavebných prác. Štát jednoducho nemá v ťažkých časoch na rozhadzovanie financií a musí investovať tam, kde to prinesie najväčší úžitok.

Pred pár rokmi rozvírila diskusiu analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP), podľa ktorej automaticky neplatí, že výstavba diaľnice prináša do regiónu pracovné miesta a prosperitu. Rýchlostná komunikácia podľa IFP môže znížiť nezamestnanosť v danom okrese iba o 0,9 až 1,6 percentuálneho bodu. Náklady tak môžu v niektorých prípadoch prevýšiť očakávané prínosy stavby.