Slovensko v číslach: Očkovací stroj sa zadrhol, nepomáha dostupnosť vakcín ani odborníci

Široká dostupnosť vakcín, vládna očkovacia kampaň, odporúčania odborníkov, možnosť výberu očkovacej látky vrátane inde nemysliteľného Sputnika, výherné lotérie, očkovanie detí, pozitívne skúsenosti s vakcináciou v zahraničí.

Nič z toho väčšinu Slovákov nepresvedčilo, aby sa dali zaočkovať proti koronavírusu. Menej zaočkovanú populáciu než Slovensko majú v Európe len niektoré balkánske štáty, Ukrajina a Rusko.

Prudká brzda ďaleko pred cieľom

Ešte na jar to pritom vyzeralo, že budeme so susedmi držať krok. Keby májové tempo vakcinácie pokračovalo v nasledujúcich mesiacoch, mohlo mať na konci augusta dokončené očkovanie 70 percent dospelých Slovákov. Lenže nestalo sa to. V týždni na prelome mája a júna zdravotníci aplikovali 250-tisíc dávok.

V poslednom júlovom týždni to bolo už menej než stotisíc dávok a na konci augusta klesli týždenné počty podaných dávok pod 50-tisíc. V septembri sa síce prepad zastavil a začal stúpať počet záujemcov o prvú dávku, len nasledujúce týždne však ukážu, či je to len drobný záchvev alebo zásadná zmena trendu.

Ak sa aktuálne tempo vakcinácie nezvýši, bude na dosiahnutie cieľa definovaného národnou očkovacou stratégiou potrebných ešte ďalších 27 mesiacov.

S končiacim sa letom záujem, pochopiteľne, opadol aj v okolitých štátoch, tie však majú k dosiahnutiu kolektívnej imunity výrazne bližšie. Ak vynecháme miništáty, je na tom v Európe najlepšie Portugalsko, kde obe dávky vakcíny dostalo 85 percent obyvateľov.

Dôsledky sa začínajú prejavovať už teraz. Zatiaľ čo v Portugalsku počet nových prípadov covidu-19 klesá, na Slovensku stúpa. Úmrtnosť aj počet hospitalizácií v súvislosti s koronavírusom sú na Pyrenejskom polostrove v porovnaní so situáciou u nás polovičné.

Skúsenosť nehrá rolu