Slovensko v číslach: Inflácia zaradila vyšší rýchlostný stupeň

Nepretržite od roku 2013 sme si zvykli na to, že inflácia je krotká, najviac trojpercentná, medzi rokmi 2014 a 2016 dokonca ceny klesali. Zdá sa, že tomu je nateraz koniec. Medziročná miera inflácie vystúpila z januárových 0,7 percenta na augustových 3,8 percenta. To je najvyššia hodnota takmer za deväť rokov.

„Zvyšujúca sa dynamika rastu cien v auguste 2021 priniesla najvyššiu hodnotu od októbra 2012. Naďalej ju nahor ťahali vyššie ceny za dopravu (palivá), imputované nájomné ovplyvňované cenami stavebných materiálov a stále dynamicky rastúce ceny potravín,“ uviedol Štatistický úrad SR.

Drahé bývanie

Imputované nájomné je účelovo vytvorený ukazovateľ. Štatistici ho definujú ako hypotetické nájomné, ktoré by majitelia bytov inkasovali, keby ich namiesto bývania prenajímali. Jeho vplyv na celkovú mieru inflácie je zvlášť v posledných mesiacoch zásadný. 

„V auguste bolo imputované nájomné medziročne vyššie o 8,6 percenta. Bolo tak zodpovedné za viac ako pätinu medziročného rastu cien na Slovensku,“ vyčíslil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Jeho slová dokladá aj porovnanie s infláciou podľa metodiky HICP, ktorú používa Európska centrálna banka. Tá je totiž založená na spotrebnom koši, v ktorom výdavky za bývanie chýbajú. Preto je augustová inflácia na Slovensku podľa Eurostatu „len“ 3,3 percenta.

Údaje Eurostatu sú cenné hlavne pre medzinárodné porovnanie. Vlna zdražovania zasiahla celý kontinent. V Maďarsku, Poľsku, Litve, Estónsku a Belgicku sa inflácia podľa čísel Eurostatu blíži k piatim percentám, v Spojených štátoch dosiahla 6,3 percenta, v Turecku dokonca 18,9 percenta.

Na opačnom konci inflačného rebríčka sú štáty s vysokou cenovou hladinou, ako je Švajčiarsko (inflácia 0,5 percenta) či Dánsko (1,7 percenta). Slovensko patrí v tomto smere k priemeru, čo sa napokon stalo v posledných rokoch pravidlom.

Výnimky z pravidla