Momentálne SR pracuje na spoločnom európskom riešení, aby bola dosiahnutá dohoda výhodná aj pre nás. V televíznej diskusii to uviedol minister hospodárstva Karel Hirman.
Doterajšie návrhy Európskej komisie na dodatočné zdanenie nadpríjmov z drahej elektriny nie sú podľa neho pre Slovensko výhodné. „Brusel navrhuje, aby sa vyššia cena zdanila. Problém je, že sa bude zdaňovať mimo územia Slovenska a tie zdroje by zostali tam, kde by sa to zdanilo,“ upozornil K. Hirman. Týkalo by sa to pritom aj elektriny vyrobenej v SR, ale obchodovanej na zahraničných trhoch. „Našou základnou požiadavkou, ktorú vysvetľujeme našim európskym partnerom a bijeme sa za našu krajinu, je, aby sme tie peniaze dostali späť na územie Slovenska,“ zdôraznil minister. Z takto získaných peňazí by potom vláda mohla podľa neho kompenzovať nárast cien energií pre domácnosti, veľké podniky aj verejný sektor.
Podpredseda opozičného Smeru-SD Ladislav Kamenický v diskusii pripomenul, že Európska komisia plánuje vybrať na dodatočnom zdanení 140 miliárd eur. Slovensko predstavuje približne percento z celej EÚ, podľa neho by sme teda mali mať nárok približne na 1,4 miliardy eur, ale momentálne to vychádza možno na 100 miliónov eur. „Treba dohodnúť jasný kľúč, ako sa tých 140 miliárd eur má deliť,“ vyzval vládu opozičný poslanec.
K. Hirman potvrdil svoje skoršie vyjadrenia, že náklady na energetickú krízu môžu prevýšiť náklady na pandémiu koronavírusu, ktoré sa odhadovali na 10 miliárd eur. „Ak by sme neprijali opatrenia, ak by sme sa nedohodli na úrovni Bruselu na zmene návrhu, ako teraz je, hrozí nám, že by sme mali výdavky v takejto výške,“ varoval minister s tým, že ide o krajný prípad.
Slovenský priemysel volá po rýchlom riešení a pláne pomoci
Situácia na trhu s energiami je taká vážna, že slovenská vláda by mala podľa vzoru Českej republiky a ďalších štátov EÚ urýchlene predstaviť vlastný plán pomoci priemyslu aj ohrozeným skupinám obyvateľstva. Žiada to Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD).
Vládny kabinet vyzvala na bezodkladné zavedenie podpornej schémy pomoci pre slovenské priemyselné podniky. Tvrdí, že aktuálne ceny energií sú pre ne likvidačné. Kým pred dvoma rokmi stála elektrina 50 eur za MWh a plyn približne 20 eur za MWh, obidve komodity tento rok zdraželi 10- až 12-násobne. „Samozrejme, že vysoké ceny elektrickej energie pociťujú ako prvé vysoko energeticky náročné spoločnosti.
Problémy však začínajú mať už aj fabriky z chemického, zo sklárskeho, strojárskeho, z automobilového či potravinárskeho priemyslu,“ upozornil generálny sekretár APZD Andrej Lasz (na foto). Vláde vytkol, že namiesto prijatia potrebných riešení komunikuje, že sa prispôsobí riešeniam z Bruselu. Návrhy smerujúce k reforme trhu s elektrinou a zníženiu vplyvu cien plynu na cenu elektriny podľa APZD priemyslu pomôžu, ich dokončenie však potrvá ešte niekoľko týždňov.
Pozor na recesiu, varuje Guindos
Eurozóna môže cez zimu skĺznuť do recesie, keďže pribúdajú riziká, ktoré ohrozujú jej rast. Ale ani to nebude stačiť na zníženie inflácie bez ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb. Na odbornej konferencii to uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky Luis de Guindos.
Hospodársky rast euroregiónu zasiahlo strmé zdraženie energií a strata ruského plynu. Narastá riziko prídelového systému na energie cez zimu, pričom domácnosti aj podniky zápasia s vysokými nákladmi. „Trhy veria, že spomalenie ekonomiky samo osebe zníži infláciu,“ povedal de Guin-dos.
„V skutočnosti to nie je pravda. Aj menová politika musí k tomu prispieť.“ ECB sľúbila zvýšenie sadzieb na každom zo svojich nadchádzajúcich zasadnutí. Trhy tak predpokladajú, že na jar 2022 presiahne depozitná sadzba 2,5 percenta oproti dnešným 0,75 percenta. Riziko dlhodobej inflácie zvyšuje aj pokračovanie vojny na Ukrajine.
Zamestnanci z generácie Z sú žiadaní, no prelietaví
V čase vysokého dopytu po kvalifikovaných odborníkoch sa konkurencia na získanie nových pracovníkov neustále zvyšuje. Zamestnávatelia vedú boj o talenty. Zdá sa, že vo vekovej kategórii 18- až 26-ročných, teda pri generácii Z, sa im to darí.
V prieskume Conference Board, ktorý zverejnila Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS), zamestnanci pod 35 rokov uvádzali, že sú so mzdami spokojnejší ako ich kolegovia nad 55 rokov. Je to však vo vysokej miere zapríčinené tým, že ich finančné ohodnotenie rastie rýchlejšie. Títo pracovníci dostávajú podobný a dokonca aj rovnaký plat ako ich starší kolegovia mileniáli či „Husákove deti“.
„Tradične boli novoprijatí zamestnanci ohodnotení menej pre nedostatok skúseností. No aktuálne sa pracovníci z generácie Z môžu pochváliť čoraz preferovanejšími skúsenosťami – marketing na sociálnych sieťach je pre nich prirodzený, rovnako ako programovanie a iné IT zručnosti. Aj z tohto dôvodu im čoraz viac firiem ponúka vysoký nástupný plat, často porovnateľný so mzdami, ktoré majú ich dlhoroční kolegovia,“ vysvetľuje prezidentka APAS Zuzana Rumiz.
Ale čo sa týka lojality, tam je to podľa nej už veľmi odlišné. Až 56 percent 18- až 26-ročných ľudí plánuje zmeniť zamestnanie už v budúcom roku. Táto kombinácia potom vedie firmy k tomu, aby im neúmerne zvyšovali platy už len z dôvodu ich udržania. „Je potrebné si uvedomiť, že generácia Z necíti potrebu dlhodobo sa viazať na jedno miesto či jedného zamestnávateľa. Chce nabrať čo najviac skúseností z rôznych pozícií,“ komentuje odborníčka.
Problém s čipmi do áut pokračuje
Chýbajúce čipy prinesú európskemu automobilovému sektoru stratu 100 miliárd eur. Nedostatok polovodičov viedol k celosvetovému nedostatku približne 18 miliónov vozidiel. Automobilový sektor bude potrebovať podporu, najmä tie segmenty, kde je Európa producentom aj konečným trhom. Vyplýva to z analýzy skupiny Allianz.
Slovensko málo inovuje
Iinovačná výkonnosť Európskej únie od roku 2015 vzrástla približne o 10 percent. Slovensko je v roku 2022 piatym najslabším inovátorom v 27-člennom zoskupení. Vyplýva to z Európskej hodnotiacej tabuľky inovácií, ktorú zverejnila Európska komisia. V porovnaní s rokom 2021 sa inovačná výkonnosť zlepšila v 19 členských štátoch. EÚ ďalej zaostáva za globálnymi konkurentmi – USA, Kanadou či Kóreou, predbehla však Japonsko. Chce byť lídrom v strategických oblastiach, ako je vesmír, obrana, zelený vodík, batérie, kvantové čipy a superpočítače.
Reakcie na pracovné inzeráty sú rýchlejšie
Zamestnávateľom po uverejnení ponuky na pracovnom portáli Profesia.sk trvá priemerne šesť dní, kým sa dostanú k desiatim uchádzačom. Oproti druhému štvrťroku sa tento čas skrátil o necelý deň. Slovenskí uchádzači o prácu reagujú najrýchlejšie na inzeráty v administratíve – priemerne tam desať reakcií na ponuku príde za necelé štyri dni. Medzi ďalšie oblasti, kde je získavanie životopisov rýchle, patria obchod a zákaznícka podpora. Personalisti sa k životopisom dostávajú najrýchlejšie na východe Slovenska.
RÚZ má problém s osobitným odvodom
Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý predložil poslanec Národnej rady SR za OĽaNO Milan Vetrák, z pohľadu zamestnávateľov patrí k návrhom s najnegatívnejším dosahom na podnikateľov. Podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) by ho mali predložiť do riadneho legislatívneho procesu na vyhodnotenie jeho dosahov na ekonomiku a spoločnosť. RÚZ upozornila, že návrh zvyšujúci odvod takmer trojnásobne a rozširujúci rozsah jeho uplatnenia prichádza v čase, keď podniky čelia vysokým cenám energií.
6,14 %
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku klesla v auguste 2022 medzimesačne o 0,09 percentuálneho bodu a dosiahla úroveň 6,14 percenta. Informoval o tom minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak.
2,8 bil. $
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaduje, že globálna ekonomická produkcia v roku 2023 by mala byť o 2,8 bilióna dolárov nižšia, ako odhadovala v decembri 2021 pred konfliktom na Ukrajine.
3,25 %
Americká centrálna banka Fed zintenzívnila boj proti chronicky vysokej inflácii a už po tretíkrát zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o 0,75 percentuálneho bodu. Súčasné rozpätie je od troch do 3,25 percenta. Trhy toto rozhodnutie očakávali.
40 minút
Modernizácie trate Devínska Nová Ves – štátna hranica s Rakúskom povedie k zvýšeniu rýchlosti vlakov zo súčasných 80 km/h na 120 km/h. Cestovný čas rýchlikov medzi Bratislavou a Viedňou sa tak skráti zo 67 na 40 minút.
