Slovensko a Česko začínajú pripomínať ekonomické dvojčatá

Naopak, dalo by sa povedať, že Česko a Slovensko sú si hospodársky podobnejšie ako kedykoľvek predtým. Štruktúrou najdynamickejších odvetví, najmä výrobou automobilov, vysokou obchodnou a investičnou otvorenosťou, úrovňou produkcie na obyvateľa i nadviazanosťou na vývoj v Nemecku.

Dobiehanie Západu, dobiehanie sa navzájom

Pritom rozdiely medzi Slovenskom a západnou časťou prvej Československej republiky boli míľové. Prevažne roľnícky a vidiecky východ sa začal výraznejšie industrializovať až za spoločného štátu, počas socializmu, a to často neefektívnym štýlom „fabrika do každej doliny“. To sa po návrate k trhovému hospodárstvu prejavilo ako veľká nevýhoda: slovenská ekonomika po roku 1989 klesla dramaticky, podobne ako v ostatných rokoch hospodárstvo Grécka, teda o zhruba štvrtinu.

Neskôr začalo Slovensko znovu dobiehať svojho „bývalého brata“, najmä po otvorení ekonomiky zahraničným investíciám a vstupe do Európskej únie. Rýchly hospodársky rast umožnil TRENDU už predvlani napísať, že Slovensko hospodársky vyspelejšieho suseda dobehlo. Vypovedal o tom rovnaký hrubý národný dôchodok na obyvateľa. Rok nato sa však zmenila metodológia národných účtov a úroveň ČR sa východnému susedovi znova o čosi vzdialila.

Najnovšie Medzinárodný menový fond očakáva, že Slovensko predbehne Česko v HDP na osobu o štyri roky. Európska komisia je o čosi pesimistickejšia. Podľa jej dlhodobých prognóz, ktoré počítajú aj s postupným starnutím obyvateľstva, ktoré bude na Slovensku výraznejšie, to bude až okolo roku 2024.

V každom prípade sa však dá povedať, že vo výkone na obyvateľa sú si tieto dve ekonomiky veľmi podobné. V niektorých ukazovateľoch Slováci už Čechov dokonca predbehli – v priemernej produktivite práce, úrovni cien či v minimálnej mzde. V priemernej mzde a dĺžke života SR za ČR stále zaostáva.

Okrem dobiehania sa navzájom Česi a Slováci ašpirujú najmä na vyrovnanie sa v životnej úrovni so západnou Európou. Aj keď priemer EÚ naďalej nedobehli, v ukazovateľoch produktivity a príjmov už stredoeurópske krajiny predbehli problémové Grécko, Portugalsko aj Cyprus.

Česko zasa predbehlo aj Slovinsko, a ak nepočítame východné Nemecko, stalo sa hospodársky najvyspelejšou krajinou bývalého východného bloku. Česká ekonomika produkuje HDP na obyvateľa na úrovni 87 percent priemeru európskej dvadsaťosmičky. Slovensko dosahuje 79 percent. Spolu je to už úroveň, akú voči Západu podľa historických štatistík dosahovala medzivojnová ČSR.

Automobily a Nemecko

Veľkú podobnosť „bývalých bratov“ badať aj v štruktúre hospodárstiev, napríklad priemyslu. Vo výrobe automobilov na obyvateľa je Slovensko prvé a Česko hneď druhé na svete. Menšia ekonomika vlani vyrobila viac ako jeden milión vozidiel, Česko 1,3 milióna. Z celosvetovej výroby to síce nie je žiaden zásadný podiel, špecifické zameranie strednej Európy ako relatívne sofistikovanej montážnej dielne so silným postavením priemyselnej výroby však tento fakt vystihuje.

Podobnou črtou je aj vysoká závislosť oboch krajín od nemeckého hospodárstva. To tvorí na vývoze Slovenska a Česka až 23-, resp. 31-percentný podiel. Takáto vysoká nadviazanosť na najväčšiu ekonomiku eurozóny znamená, že ekonomickí analytici sa pri svojich prognózach vývoja ekonomiky pozerajú zakaždým aj na nemecké indikátory vývoja priemyselnej produkcie či sentimentu. Tie totiž naznačujú, aký je dopyt po miestnej produkcii. S odstupom dvoch-troch mesiacov sa spravidla prejavujú aj v slovenských a českých hospodárskych výsledkoch.

Po Nemecku sú si bývalí federálni susedia stále najväčšími obchodnými partnermi. Vlani smerovalo do ČR 12,4 percenta slovenských vývozov, kým z Česka na Slovensko okolo deväť percent. Z jednotlivých výrobkov Slovensko do Česka vyváža najmä