Slovenská republika vstúpila 1. januára 2025 už do 33. roku samostatnej existencie. Za ten čas sa jej obyvateľstvo znateľne zmenilo. Je to zrejmé už pri pohľade o generáciu, teda o 20 rokov naspäť.
Slovami „jedna generácia“ by sme pritom už mali označovať čas dlhší o polovicu. Slovenky totiž rodia v čoraz neskoršom veku, v súčasnosti priemerne v tridsiatich rokoch, v Bratislave dokonca ešte o tri roky neskôr. Zvyšuje sa aj celkový priemerný vek Slovákov, pri ženách sa momentálne pohybuje okolo 43 rokov. Zatiaľ čo v minulosti žena v tomto veku obvykle bola babičkou, dnes sú také prípady výnimočné.
Chýbajú deti
Na jednu ženu dnes síce pripadá viac pôrodov (1,49) ako pred dvadsiatimi rokmi (1,24), lenže žien v reprodukčnom veku citeľne ubudlo a pôrodnice sú poloprázdne. „Hrubá miera pôrodnosti sa na Slovensku v roku 2023 dostala na bezprecedentne najnižšiu hodnotu, a to nielen v novodobej histórii samostatnej SR, ale za posledných sto rokov,“ podotkla Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu SR.
Aj keď sa na Slovensku usadzuje viac cudzincov, než koľko Slovákov ho natrvalo opúšťa, ani imigrácia nezastaví starnutie a začínajúce sa vymieranie populácie. Zato sa dnes Slováci môžu tešiť z vyhliadky na najdlhší vek dožitia v histórii. Napriek pandémii koronavírusu vzrástla za posledných 20 rokov stredná dĺžka života pri novonarodených dievčatách takmer o štyri roky na 81,4 roka, pri chlapčekov dokonca o päť rokov na 74,7 roka.
Seniorov však po väčšinu dôchodkového veku trápia choroby zhoršujúce kvalitu ich života. Necelých päť rokov v dobrom zdraví pre 65-ročných ľudí je jedna z najnižších hodnôt v EÚ. Navyše sa od roku 2004 nezlepšila.
Plnšie peňaženky
O to lepšie na tom sú seniori v porovnaní s predchádzajúcou generáciou z materiálnej stránky. Z dôchodku si môžu zaobstarať oveľa viac tovarov a služieb ako pred dvadsiatimi rokmi. Mzdy aj dôchodky si totiž napriek nedávnemu zakolísaniu celkovo udržali silný reálny rast. Relatívne lacnejšie ako v roku, keď Slovensko vstupovalo do EÚ, je v súčasnosti skoro všetko. Vybavenie a chod domácnosti, telekomunikácie, odevy a obuv zdraželi nominálne o menej ako štvrtinu, zatiaľ čo mzdy aj starobné dôchodky sú v porovnaní s rokom 2004 takmer trojnásobné.
Slováci sa tak svojou životnou úrovňou priblížili k ostatným Európanom. V roku 2023 dosiahli ich výdavky prepočítané na paritu kúpnej sily 77 percent úniového priemeru, zatiaľ čo v roku 2003 to bolo len 55 percent. Doťahujú sa aj ostatné postkomunistické štáty. Najväčší skok zaznamenali Rumunsko, Litva a Poľsko, naopak, v Maďarsku sa konvergencia takmer zastavila. O tom, ako sa bude vyvíjať prosperita Slovenska v roku 2025 aj v nasledujúcich rokoch, rozhodne najmä úspešnosť adaptácie na prebiehajúcu demografickú zmenu a druhé kolo krotenia zadlžovania krajiny.
- Riziká sú väčšie ako príležitosti
- Porastie tento rok ekonomika rýchlejšie ako vlani? Odhady ekonómov sa rôznia. Kým ratingové agentúry počítajú s tým, že slovenské HDP sa v roku 2025 zvýši o 2,7 percenta, domáce banky sú zdržanlivejšie. „Fiškálna konsolidácia bude tento rok negatívne vplývať na domáci dopyt, bolestivo zasiahne aj podnikový sektor,“ uvádza významnú brzdu analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Za ďalšie riziká považuje vývoj vojny na Ukrajine, neistotu z budúcich krokov Trumpovej administratívy či nárast protekcionizmu v globálnom obchode. Slovenská ekonomika podľa neho vzrastie len o 1,6 percenta.
