Zo slovenského svetové

Čas vyšších ambícií

Navyše posledné roky prajú povýšeniu slovenských firiem do globálnej ligy viac ako pred dvoma desiatkami rokov. „Teraz už aj u nás nastupuje do biznisu nová mladá generácia snažiaca sa hľadať unikátne produkty, ktoré zaujmú globálne trhy. O pár rokov tu môžeme mať viaceré nové Esety,“ hovorí riaditeľ oddelenia podnikových financií a transakčného poradenstva KPMG Stanislav Šumský.

Jedinečné produkty od kreatívnych ľudí sú jednou z hlavných ingrediencií úspechu na zahraničných trhoch. „Úspech stojí na našich ľuďoch a ich ťahu na inovácie,“ zaznieva z vedenia Esetu i Sygicu. Ingrediencií úspechu je však viac, ale treba ich dobre namiešať. TREND o nich hovoril s viacerými domácimi podnikateľmi a manažérmi, ktorým sa razantnejší medzinárodný prienik vydaril.

Novinka láka

Základom úspechu je uvedomiť si hneď na začiatku, že na zahraničných trhoch od cudzincov nikto nechce známe veci, ale užitočné novinky. „Globálnymi sa môžu stať najmä inovatívne firmy s produktmi, ktoré obstoja v medzinárodnej konkurencii vďaka špecifickým vlastnostiam, nielen pre nižšiu cenu,“ hovorí S. Šumský. Nákladové výhody sa totiž v širšej konkurencii rýchlo strácajú.

Aj partner slovenského Deloittu Maroš Sokolovský dodáva, že Slováci by mali do novej cieľovej krajiny priniesť niečo špecifické, čo tam chýba, lebo v opačnom prípade budú musieť súperiť s ostrieľanejšími domácimi konkurentmi. Vďaka silnému vývoju uspel na globálnych trhoch aj senický výrobca svietidiel OMS. Firma s ročnými tržbami 70 miliónov eur vyváža do 120 krajín. Na Slovensku zostáva len desatina produktov. Nevyrába vo veľkých objemoch široko využívané svietidlá, ale ponúka jedinečné riešenia pre individuálnych zákazníkov. „Masovou výrobou zabehnutých produktov sa v cudzine presadiť nedá, no o novinky je vždy záujem,“ hovorí finančný riaditeľ OMS Ľubomír Vačok.

Dobré nápady na globálny biznis nie sú len o veľkých peniazoch na výskum a vývoj. Stačí prísť na to, čo chýba ľuďom v každodennom živote. Známy podnikateľ zo start-upovského prostredia Ivan Štefunko, ktorý stál napríklad pri zrode predajcu leteniek Pelikan.sk, prišiel na jeden z dobrých nápadov počas vážnej choroby mozgu. Keď sa rozhodoval, či má ísť na náročnú operáciu, zaujímal ho okrem postoja slovenských lekárov aj názor zahraničných špecilistov. Po svete rozposielal cédečká so snímkami hlavy, ale v absolútnej väčšine žiadna spätná väzba neprichádzala. Neskôr sa mu podarilo nadviazať úzku spoluprácu s lekármi a teraz spúšťa na trh nový portál Diagnose.me, ktorý chorým ľuďom po celom svete umožní získať názor svetovej rádiologickej špičky.

„Globálny úspech je aj o rýchlosti, akou sa prispôsobujete trhovým podmienkam,“ vraví M.Štencl zo Sygicu.

Jedinečný natrvalo

Ťah firmy na inovácie by nemal ustať. Úspešné produkty iní rýchlo kopírujú. Ochrana cez patentové a známkové právo plagiátorov nezastaví. Istejším riešením je meniť dobrú vec neustále na lepšiu. „Kopírovania v cudzine sa neobávame, lebo na trh prinášame stále nové svietidlá. Sme rýchlejší ako plagiátori,“ hovorí Ľ. Vačok.

Ideálom je niečo, čo sa nedá ľahko skopírovať. Platí to aj pre tehly z odpadovej celulózy, s ktorými prišla na trh slovenská developerská firma IPP Slovakia. Doma ju síce kritizujú za spoplatnenie parkovísk pred bratislavskými nemocnicami, ale jej jedinečné tehly, ktoré majú iba polovičnú cenu tých klasických, sa jej postupne darí rozširovať do cudziny. Prvú výrobnú základňu sa chystá otvoriť v Južnej Afrike. O ďalších spoločných projektoch rokuje v škandinávskych krajinách či Singapure. „Produkt najviac chráni jeho originalita. Vieme o tom, že sa naše tehly pokúšali napodobniť aj v Južnej Afrike či Kórei, no nevedia sa dopracovať k podobným vlastnostiam, ako majú naše originály,“ hovorí konateľ IPP Dušan Blattner.

Spoločnosť naplnila aj ďalšiu možnú cestu ku globálnemu úspechu. Zlacnila a vylepšila starší nápad niekoho iného, kto neuspel kvôli privysokým nákladom. Papierové tehly pred rokmi objavil český chemik, ktorý ich lisoval zo zberového papiera. Ten však niečo stojí. Firma IPP sa s ním spojila a nápad posunula k odpadovej celulóze, ktorá je papierňam na príťaž. Až po tomto vylepšení začali byť papierové tehly nielen pevné a ohňovzdorné, ale aj cenovo výhodné.

Odvážny a flexibilný

Úspechu v cudzine predchádza aj zmena myslenia zo slovenského na globálne. Podnikateľ sa už nefixuje iba na trhy a zákazníkov, s ktorými pôvodne svoj biznis rozbehol. Ale skúma, komu inému a na akých nových trhoch by sa jeho produkt hodil tiež.

Hľadanie nových zákazníkov posunulo dopredu napríklad jeden z najperspektívnejších domácich start-upov – firmu GA Drilling. Tá svoju novú lacnejšiu technológiu podzemného vŕtania elektrickou plazmou pôvodne zamerala na biznis s geotermálnymi vrtmi. Ale nemálo nových peňazí na pokračovanie vývoja získala, až keď oslovila aj petrolejárske giganty. V ťažbe ropy je nepomerne väčší kapitál ako v geotermálnej energetike.

OMS neustále hľadá nové trhy. „Vždy sa riadime tým, že všade sú príležitosti na biznis, len ich treba nájsť. Nezostávame na tom, čo sme už dosiahli,“ hovorí Ľ. Vačok. Aj keď je firma OMS už dlho silná predovšetkým v západnej Európe, posledné roky sa snaží viac presadiť v Austrálii, Kanade, USA, Rusku, Indii či Číne. Neobchádza ani Afriku. Vlani dokonca do chudobného Sudánu vyviezla svietidlá za 160-tisíc eur.

Jedinečnosť na úspech nestačí. Expanziu treba ustáť aj ako dobrý obchodník. Ľ. Vačok z OMS upozorňuje, že na zahraničných trhoch môže byť exportér úspešný len vtedy, keď vie svoj produkt rýchlo prispôsobiť osobitným podmienkam v rôznych krajinách. „Pre svietidlá má každá krajina rôzne nastavené elektrické siete i vlastné kvalitatívne a bezpečnostné normy. A práve my musíme tomu svoje produkty rýchlo prispôsobiť,“ približuje.

Platí tiež, že svet by nemali dobýjať tradičné slovenské značky len preto, že sú „domácim pokladom“. Skupina podnikateľov okolo Jána Sabola sa svoj biznis s nápojmi snaží rozšíriť aj do Indie i Vietnamu. Tamojšie závody na liehoviny i limonády však plánuje s úplne novými značkami. Aj Baliarne obchodu Poprad chcú v súčasnosti uspieť v západnej Európe s novými brandmi.

Nadšenie a vytrvalosť

Treba aj veľkú dávku nadšenia. Človek často niečo rozvíja naplno až vtedy, keď ho to veľmi baví. Juraj Hudý sa tesne po roku 1989 dostal k výrobe pretekárskych áut na diaľkové ovládanie ako nadšenec, ktorý s nimi pôvodne pretekal. Dnes je jeho trenčiansky Xray s takmer stovkou zamestnancov jediným výrobcom takýchto áut okrem Číny a exportuje ich po celom svete. Nadšenie zároveň nesmie prerásť do nezdravého rastu firmy. Nikdy netreba nabrať kontrakty len preto, aby bol podnik veľký, ale preto, že z nich má aj zaujímavý zisk. Kto chce uspieť, musí byť aj trpezlivý. V priemere trvá až sedem rokov, kým zakladatelia start-upu na jeho predaji aj naozaj zarobia milióny.

Ostré lakte

Na globálny úspech existuje aj recept cez razantné naskočenie na nový biznis, na ktorý vytvorili podmienky politici. Ani tento úspech však nejde bez precízneho biznis plánu, no treba mať v prvom rade ostré lakte a bohaté kontakty na politiku i vysoký biznis.

Skupina okolo Jána Sabola takto využila počiatočný boom biopalív v Európe a rýchlo sa v daňovo zvýhodňovanom biznise prepracovala do prvej európskej päťky. Závody na prímesi do benzínov a nafty nemá len na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Česku a Chorvátsku. V súčasnosti už Brusel biopalivám mantinely uzatvára. Ale to, čo Sabolovci stihli vybudovať či skúpiť, im zostáva. Navyše pracujú na vývoji biopalív z odpadovej biomasy a uvažujú o nových závodoch na biopalivá aj mimo únie.

Prajná kríza i investori

Slovákom na globálnych trhoch praje v ostatných rokoch aj kríza. Podľa viacerých domácich biznismenov obrúsila tradičný lokálpatriotizmus západoeurópskych krajín a už nie sú až také nedôverčivé k výrobkom z Východu. Menej sa dbá na pôvod a viac na kvalitu a cenu.

„Novým inovatívnym projektom, ktoré môžu nadobudnúť globálny význam, nahráva aj to, že čoraz viac slovenských investorov je ochotných vkladať svoje peniaze do dobrých nápadov niekoho iného. Už to nie je len o investovaní do vlastného biznisu, ale investuje sa tu aj do myšlienok iných,“ pokračuje vo vymenúvaní príležitostí S. Šumský.

Nové globálne firmy sa podľa neho nemusia na Slovensku objavovať striktne iba v IT odvetví. I keď tento sektor má oproti iným tradičnejším biznisom veľkú výhodu – oveľa ľahšiu distribúciu „Ale aj preto, že tradičné biznisy majú dosť malé marže na inovácie. Zároveň však neplatí, že šancu majú podnikatelia iba v IT,“ hovorí S. Šumský. KPMG podľa neho v súčasnosti hľadá investorov pre dve domáce inovatívne firmy, ktoré majú globálny potenciál, no ani jedna z nich nie je technologická.

Uznanie od štátu

Inovatívnym firmám chýba viac podpory zo strany štátu. „V Južnej Afrike či západnej Európe sme sa stretli s väčším záujmom o naše tehly z odpadovej celulózy ako na Slovensku. Ak by aj náš štát začal ľudí viac motivovať, aby sa správali ekologickejšie, možno by aj Slováci prestali na naše tehly nahliadať zvrchu len preto, že nie sú z hliny,“ hovorí D. Blattner.

S. Šumský sa nedomnieva, že štát by mal nejako manažovať domáce inovatívne firmy a hovoriť im, čo majú robiť. Mal by viac zdôrazňovať ich význam a tiež by mal výraznejšie podporovať vedu a výskum. Názor viacerých domácich podnikateľov je taký, že zahraniční investori, ktorých vláda dotuje stimulmi, prichádzajú a odchádzajú. No slovenské firmy sú tu vždy doma a budú tu platiť dane aj z predaja svojich produktov na trhoch v cudzine.

Len na dokreslenie, Eset na Slovensku vlani vykázal čistý zisk až 65 miliónov eur pri tržbách „iba“ 268 miliónov eur. Nad viacerými firmami s podobnými maržami by mohla štátna kasa len tak mľaskať. Naopak, vyše štyri milióny eur pre nitriansku Plastiku Juraja Širokého z predkrízových inovačných eurofondov síce firma minula na nové technológie, no odvtedy jej tržby až štvornásobne spadli. Cielená podpora perspektívnych inovácií by mala vyzerať inak.